22. nedeľa cez rok C

Audio kázeň

Naša spoločnosť – nie iba na Západe – vďaka digitálnym prostriedkom (kamery, GPS, digitálna stopa…) pokročila veľmi ďaleko v detailnom pozorovaní života ľudí, života množstva jednotlivcov. Vidíme, ako závažne táto realita pretvára nás, dospelých. Ešte viac vplýva na nové, od prvých rokov života v digitálnom prostredí rastúce generácie. Dôležité odhalenia i nové otázky mi v tomto smere priniesol dokument Sociálna dilema („The Social Dilemma“). Byť v kontakte s inými, pozorovať ich a byť nimi pozorovaný a vnímaný, je pre našu ľudskú prirodzenosť nevyhnutné. Podstatné je, akým spôsobom sa to deje a aký má pozorovanie cieľ. Bez preháňania možno tvrdiť, že za tým, ako človeka pozorujú algoritmy sociálnych sietí, nie je žiadne milosrdenstvo. Ich nespoznaný vplyv na život ľudí vyvoláva vážne otázky. Tie sú ešte viac zosilnené faktom, ako málo milosrdne sa na seba navzájom už teraz ľudia dívajú. A že je ich pohľad nezdravo ovplyvnený – až manipulovaný – sociálnymi sieťami, ktoré nás však zároveň presviedčajú, že slúžia širšej možnosti nášho slobodného spoznávania iných. No nie je to tak.

Človeku robí pozornosť iných ľudí dobre. Zvlášť, keď je jeho ocenením alebo súhlasom s jeho názormi. Avšak niekedy je pozorovanie aj niečím odlišným, ba až celkom opačným. Môže sa stať skúmaním, ako si zraniteľný a ako sa dopúšťaš chýb, ktoré je možné potrestať, alebo toho, aké sú tvoje slabosti, ktorými je možné ťa ovplyvňovať, až ovládať. Ľudia sa spoznávajú a navzájom na seba hľadia s nádejným očakávaním a túžbou objavovať niečo nové a obohacujúce. Ale môžu v sebe navzájom vidieť aj nepriateľa, či prostriedok použiteľný pre dosiahnutie vlastných cieľov. Pohľad ľudí na seba navzájom sa tak môže hýbať od pólu milosrdnej lásky k jej pravému opaku.

Ježiš prichádza do domu popredného farizeja stolovať a ľudia ho pozorujú. Tento záznam evanjelia dáva širší priestor na úvahu, kto sú títo ľudia. Isto sú medzi pozorovateľmi Ježišovi učeníci a známi, ktorí s ním sympatizujú. Vyjadrenie však dáva tušiť, že sa tu na neho dívajú aj tí, čo jeho správanie prišli skúmať podľa svojich záujmov a kritérií. Ich zámerom nie je nič dobré. Oni chcú ostatnými ľuďmi manipulovať podľa svojich cieľov, nie ich spoznávať. Zjednodušene možno povedať, že majú pohľad bez milosrdenstva. Ich pozorovanie je nemilosrdné.

S prekvapením zisťujeme, že pozorovanie sa deje aj opačným smerom. Nie iba Ježiš je pozorovaný. Aj on pozoruje správanie ľudí, ktorí sú pozvaní na hostinu. Tá je podľa neho obrazom dobrotivej lásky Božej. O jeho zámere však možno povedať pravý opak. Jeho pozorovanie je milosrdným sprevádzaním. Jeho pohľad je plný milosrdenstva, ktoré ľuďom pomáha, aby mohli konať v slobode. Ježiš ťa nepozoruje preto, aby tebou manipuloval. Práve naopak, prihovára sa, aby ti ukázal najlepší spôsob života v slobode milosrdnej lásky, pre ktorú si bol stvorený. Preto Ježiš dáva povzbudenie, aby si si na hostine vybral posledné miesto, lebo kto sa ponižuje, bude povýšený. Prejavíš tak vďačnosť za to, že na hostine Božej lásky si účastníkom, ktorý na nej milosrdenstvo prijal. Nemusíš si jeho dostatok zabezpečiť lepším miestom. Pozorný Boží pohľad ťa sprevádza a nedovolí, aby ti potrebná priazeň chýbala. Pokora milosrdnej lásky Božej uschopňuje človeka, aby milosrdne prijímal iných ľudí. Kto milosrdnú lásku prijíma, stáva sa schopným a ochotným ju dávať. Prijíma túto životnú múdrosť.

O tom je parabola v evanjeliu svätého Lukáša, ktorá nepatrí predovšetkým medzi lekcie slušného správania, aj keď by sa to mohlo chvíľu tak javiť. Nejde tu o vyberanie si najmenej významného miesta pri stole z dôvodu dobrej výchovy. Vychádza z pochopenia Ježišovho prechodu do večnosti ako obrazu prípravy svadobnej hostiny Božieho kráľovského syna. Na túto jeho svadobnú hostinu si z milosrdnej lásky pozvaný tým, že si dostal dar života. Teraz ti nie je a ani nemôže byť dostatočne jasné tvoje miesto v Božích plánoch. Keď však uznávaš, že toto pozvanie je nezaslúženým darom milosrdenstva, potom je to posledné miesto hostiny tou skutočnosťou, v ktorej nachádzaš šťastie. Ježišovými výrokmi táto logika dostáva nové svetlo. Neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil. Kresťan, ktorý necháva na seba pôsobiť aspoň niečo z Božieho slova a liturgie, pozná Ježišovo gesto umývania nôh učeníkom pri poslednej večeri. Tam Ježiš rozhodne vykročil na svoju hostinu v nebeskom kráľovstve. A keďže Ježišova logika z tohto sveta prekračuje do večnosti, na pokornom mieste služby všetkým ľuďom ostáva on sám tu i tam. Kto si teda v príprave na nebeské kráľovstvo bude vyberať a nájde miesto medzi poslednými, ocitne sa v Ježišovej blízkosti. Kto blízko pri ňom spoznal jeho milosrdnú lásku, nevie sa na ľudí dívať iným, než jeho pohľadom. Preto sa na človeka, ktorý ho k sebe pozve, obráti Ježiš ďalším poučením. Vyzýva, aby si k sebe na hostinu nepozýval tých, ktorí sa majú čím odplatiť. Máš pozvať ľudí, ktorí sú chudobní a nemôžu sa odmeniť protislužbou. Prejavíš tak túžbu byť naozaj milosrdný, teda dať dar, ktorý ti nebude vrátený, ani nedostaneš zaň žiadnu odmenu v tomto svete. Vtedy si už vstúpil do životnej múdrosti, ktorá nie je stadiaľto. Vnímaš, že tvoj život s milosrdnou láskou pozoruje sám Boh. A to je tá dôležitá pozornosť, vďaka ktorej budeme môcť prichádzať k šťastnému životu.