Audio kázeň
Žijeme náš život v našom svete a teda v priestore a čase. Tento priestor a čas sme pozvaní niečím naplniť. A ako sme hovorili pred 3 týždňami, človek môže zaplniť tento priestor snahou vlastniť a zhromažďovať majetky, na čo reaguje Božie slovo výrazom „hlúposť“. Namiesto toho nám Ježiš predkladá Božiu múdrosť, ktorá sa však v očiach tohto sveta zdá byť bláznovstvom. Tou múdrosťou je uvedomenie si, že všetko čo máme je dar. Patrí to v skutočnosti Bohu a my sme to dostali ako dar do spravovania a môžeme sa s tým navzájom jeden s druhým deliť.
Tak ako naplnením priestoru môže byť teda dar, je otázkou čo je naplnením času. Ako najlepšie dať zmysel času, v ktorom plynie náš život? Práve o tom niečo hovorí evanjelium 21. nedele liturgického roku C od svätého Lukáša. Vypočujme si úvod z neho:
Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil.
Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“
On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘ Lk 13,22-25
Každý z nás premýšľame ako čo najlepšie využiť čas, ktorý je nám daný a tak si plánujeme, robíme kalendáre, pracujeme, modlíme sa, študujeme, oddychujeme a športujeme, navštevujeme sa a spoznávame svet a mnoho ďalších užitočných a vzácnych vecí robíme. A tak nám plynú hodiny a potom dni a potom týždne a potom mesiace a roky. V dnešnom Božom slove nám Boh chce pripomenúť, že zmyslom každého okamihu v čase je obrátenie! Prítomná chvíľa, ten jediný čas ktorý práve máme, je príležitosťou na obrátenie sa! A to nie len obrátenie sa v zmysle polepšenia sa, lebo na takéto porovnávanie sa vo svojom vlastnom živote či už v životoch druhých ľudí máme príliš málo ukazovateľov… Skôr sa jedná o to podstatné: odvrátenie sa od seba strednosti, seba ospravedlňovania, od nepotrebnosti Boha k jeho milosti, jeho odpusteniu, jeho daru spásy. Počúvali sme o úzkych dverách, ktorými sa mnohí budú usilovať vojsť ale nebudú môcť. Aj my sa o to usilujeme vojsť do nastavenia života, v ktorom môžeme čerpať z prameňa spásy nový život. Ako sa o to vojdenie dá zabojovať?
Tie dvere to je Ježiš. Skrze neho sú všetci ľudia zachránení a spasení. Pozvanie vojsť majú naozaj všetci, aj tí, ktorí si zúfajú, aj nečistí aj tí, ktorým už ľudsky nikto nevie pomôcť. Jedinou vstupenkou ale je POTREBA! Vonku zostávajú všetci, ktorí žijú v ilúzii, že sa však majú dobre, žijú dobrý život, Boha nepotrebujú. Ktorí sú nafúknutí svojím falošným ja a domýšľavosťou tak veľmi, že sa cez dvere, ktorými je Kristus prestrčiť nezmestia. Pozrime sa trochu bližšie na to pozvanie, či ba až výzvu: usilujte sa. Spása je zaujímavé slovo. Byť spasený, teda slovo „spása“ sa dá skloňovať len v pasívnom tvare a naproti tomu je tu pozvanie, ktoré je veľmi zaujímavé: usilujte sa, čo je výrazom aktivity človeka. Dar nezbavuje človeka pozvania, aby bol iniciatívny. Naopak, sme vyzvaní: snažte sa bojujte. Ako teda bojovať s tými dvoma mohutnosťami, ktoré nás osobnostne nafukujú nadmieru, ktorou sú dvere ako vstup do života?
Ponajprv je tu naše falošné ja. To, ktoré sa vydáva za naše pravé ja a presviedča nás, čo všetko potrebujeme urobiť, aby náš život mal zmysel, koho si potrebujeme nakloniť, kde všade máme byť, čo navštíviť a stihnúť, ako vyzerať, ako sa páčiť druhým, ako nikdy nerobiť chyby, ako byť skrátka takmer dokonalý. A pritom naše pravé ja nám skromne pripomína: ste neužitoční sluhovia ale sluhovia, ktorých Pán nazval svojimi priateľmi.
Po druhé: to, proti čomu bojujeme je domýšľavosť. Človek mnoho vecí nevie a nepozná. O živote, o druhých ľuďoch ale aj o sebe a chcel by všetko vedieť, na všetko mať nejaký názor. Nevidíme najmä do sŕdc druhých ľudí, nepoznáme úmysly ich srdca. (to si pre seba ponechal ten, ktorý jediný súdi spravodlivo a milosrdne zároveň) A tak si domýšľame a pritom sme väčšinou poriadne vedľa. Stalo sa mi napríklad, že som nebol jednu nedeľu vo farnosti a zastupovali ma a keď som sa vrátil, niektorí farníci ktorí vedia, že rád behám mi hovoria: tak ako bolo pán farár na behu od Tatier k Dunaju? Lebo niektorí naši farníci sa ho zúčastnili a tak si ľudia domysleli, že možno aj pán farár sa zúčastnil. A ja som bol pritom kázať na hodoch v Revúcej J. A toto bola len taká nevinná alebo málo vinná situácia. Neviem, či tých ľudí naučila byť opatrnejšími v domýšľavosti. Ale čo keď potom ide do tuhého, keď sa jedná o majetok, o komunálnu moc, o politiku alebo o slávu a nejaké úrady vo svete aj v cirkvi. Koľko je tam domýšľania a oveľa v hrubšom a značne škodlivejšom rozsahu. Kedy predpokladáme, že ten koná tak ako koná preto, že zaňho hovoríme jeho úmysly a predpokladáme podľa našej logiky, že poznáme jeho motivácie. Chcel by som čoraz viac byť opatrný na to, aby keď neviem, prečo niekto niečo robí tak ako to robí buď som sa ho na to opýtal (ak je to možné), alebo som sa uspokojil s tým, že neviem, prečo je to tak ako to je. A s pokorou si to priznal. Domýšľavosť tiež osobnostne nadúva, nafukuje nás a potom sa do dverí, ktoré vedú k spáse nevieme zmestiť.
Možno ste viacerí boli v Jordánsku a rozhodli ste sa navštíviť dobre známe a dlhú dobu zabudnuté púštne mesto Petra. A sprievodcovia, ktorí vás do toho mesta viedli vás sprevádzali ku skalnému zárezu, ktorý sa strácal v tých tak typicky červených skalách. El Siq – vstup do mesta Petra je veľmi úzky. Nikto by nepredpokladal, že za touto úzkou roklinou sa bude rozkladať tak rozsiahle a kedysi bohaté mesto.
A tak je to aj s tými dverami ku spáse. V dnešnej dobe sú ľahko prehliadnuteľné a ľudia častokrát prechádzajú povedľa s pohŕdavým postojom, že kam by už len takáto cesta – necesta mohla viesť. Modlím sa, aby sme my boli tými, ktorí už neraz touto cestou prešli: vstúpili, videli a skúsili. A áno, veľakrát sa ešte aj my ocitneme znovu vonku, pred dverami. A naše falošné ja a domýšľavosť nám budú zavadzať znovu vstúpiť. Nebojme sa, Pán nám dáva svoju milosť, ktorá je ako ihla, vie nás síce popichať ale pomôže nám to nájsť svoju pravú veľkosť. A znovu raz vstúpiť.
Dominik Markoš, farár na Sliači