Audio kázeň
AI: Čo Vám prvé prebehne mysľou, keď počujete slovo „svedok“? Človek, ktorý svedčí na súde o zločine, či inom probléme, alebo svedok na sobáši? Pri ostatnom sobáši v našej farnosti, kde okrem manželov a oficiálnych svedkov boli len 5 ľudia, som si uvedomil aké dôležité miesto majú dvaja ľudia oficiálne svedčiaci o krásnej a pozitívnej udalosti. Mimochodom, ich úlohu úžasne opisuje Alessandro Manzoni vo svojom románe Snúbenci, ktorý patrí k skvostom talianskej i svetovej beletrie.
KE: Slovo svedok by som rád priradil aj k dnešnému svätcovi, sv. Štefanovi. Hovoríme o ňom ako o diakonovi a tiež prvom mučeníkovi kresťanstva, Cirkvi. Jeho sviatok, ktorý oslavujeme hneď po hlavnom Vianočnom dni, nás však upozorňuje, že bol aj dôležitým svedkom Krista, Bohočloveka. Svojim slovom, životným postojom a osudom. Jeho svedectvo môžeme vnímať v dvoch rovinách:
DI: Prvou je podobnosť Kristovi, v ktorého uveril. Sv. Lukáš, autor evanjelia i Skutkov apoštolov veľmi podobne opisuje Ježišovo ukrižovanie a Štefanovo kameňovanie. Ako jeho Učiteľ, aj diakon Štefan sa pred smrťou modlí za svojich mučiteľov. A ako Ježiš, aj on porúčal svojho ducha Bohu. Ale už nie Otcovi, ale Synovi: „Pane, Ježišu, prijmi môjho ducha!“
Táto viera, že Ježiš, Mesiáš, grécky Chrestos – Kristus, je Boh Syn, ktorý sa stal človekom, sa uňho potvrdila zjavením, ktoré videl krátko pred popravou. Počuli sme o ňom v dnešnom prvom čítaní: „on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“
No a tu sme pri druhej rovine Štefanovho svedectva. Štefan svedčí, že Ježiš, syn človeka, teda človek je rovný Bohu, je po jeho pravici. Teda Boh sa v Ježišovi stal človekom! To bolo pre čistých a tvrdých monoteistov, akými Židia boli, neuveriteľná hlúposť, ale súčasne aj urážka Boha – čistého Ducha. Skutočné rúhanie. Preto „Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali.“
Myslím, že práve táto druhá rovina Štefanovho svedectva nám ukazuje, prečo slávime jeho sviatok práve na Vianoce. Veď Vianoce sú o vtelení Boha – Syna, o tom, že Boh sa stal človekom. Za túto pravdu Štefan položil život. Je teda nielen mučeníkom, ale aj veľmi hodnoverným svedkom tajomstva Vianoc.
PAR: Vráťme sa však k termínu „Syn človeka“. Podľa veľkého slovenského biblistu Jozefa Heribana toto vyjadrenie v Starom zákone znamená vo všeobecnosti človeka ako konkrétnu individuálnu bytosť. Takmer vo všetkých textoch, kde sa výraz používa, sa kladie dôraz na slabosť, hriešnosť a smrteľnosť človeka. Teda na to, čím sa človek líši od Božej moci, svätosti a slávy. Syn človeka je niečo, niekto, kto je oproti Bohu na opačnej strane prirodzenosti. Veď Boh je čistý a dokonalý duch. Niet preto divu, že ak Štefanovi oponenti mali v hlave takého chápanie Syna človeka, nemohli zniesť, aby bol po Božej pravici. To nejde! Boh je Boh a človek len človek!
Profesor Heriban však spomína, že v knihe proroka Daniela, ktorá patrí medzi časovo posledné knihy Starého zákona, máme aj iný pohľad na tento termín. Vystupuje tam bytosť, „podobná synovi človeka“. Ide o osobu posledných čias, tzv. apokalyptickú. Tá sa v neskoršej židovskej tradícii a apokalyptickej literatúre pokladala za Syna Najvyššieho, ktorý spasí Sion a vyslobodí Izraelský ľud. Tak sa výraz „syn človeka“ stal výrazom na označenie Mesiáša. V evanjeliách sa termín „syn človeka“ vyskytuje 77 krát. Väčšinou ho používa Ježiš sám o sebe. Je zreteľné, že sa odvoláva práve na Danielovo proroctvo a týmto termínom deklaruje, že je Mesiáš. Síce nie vždy slávny, lebo musí trpieť a tak splniť iné prorocké predpovede, ale práve v tejto úplnosti naplnenia Božieho plánu skutočný! Židia – teda väčšina z nich – však neprijali Ježiša z Nazaretu ako Mesiáša. A tak aj keď by Štefanovi odporcovia chápali „syna človeka“ v tomto druhom význame, bolo to pre nich neprijateľné.
MY: Pri uvažovaní nad týmto termínom som si uvedomil ďalšiu dôležitú skutočnosť. Ježiš ako „Syn človeka“ a súčasne Boží Syn sa stal jedným z nás, obyčajných synov človeka, aby nás doviedol tam, kde je ako Syn Boha. Stal sa synom človeka kvôli nám, našej spáse, nášmu večnému životu v nebi. Tajomstvo vtelenia Božieho Syna sa zavŕšilo na Golgote a dokončilo pri Ježišovom nanabovystúpení. Ako to píše istý cirkevný otec s krásnym nadsadením: „Stal sa človekom, aby sme sa my mohli stať bohmi.“ Boh – Syn sa stal synom človeka, aby sme sa my, obyčajní synovia a dcéry ľudí, obyčajní biedni a hriešni ľudia mohli stať Božími deťmi.
ADE: Dnešný svätec nás tak počas týchto sviatkov upriamuje na jadro Vianoc. O ňom nám svedčí sv. Štefan ako svedok úžasnej, krásnej, pozitívnej skutočnosti. Veď Vianoce nie sú len o tradíciách, jedlách, stromčeku, koledách, darčekoch atď. Sú hlavne o Božej láske, o jeho sklonení sa k nám a o perspektíve neba. A to bude oveľa väčšie a príjemnejšie prekvapenie, než všetky darčeky, ktoré sme dostali.
Amen.
Vladimír Slovák, farár Bzovík