Audio kázeň
Na dnešnú slávnosť Panny Márie Bohorodičky sa môžeme pozrieť z viacerých možných uhlov. Som však presvedčený, že pohľad, ktorý v tejto slávnosti vidí výzvu na darovanie blízkosti konkrétnej lásky druhým, je výzvou našej doby. Tým vôbec nezabúdame na pravdy viery, skôr naopak. Hlásame, že Ježiš je Syn, v ktorom je v jedinej osobe prítomná a zjednotená prirodzenosť božská a ľudská, že je Boh-a-človek zároveň (Bohočlovek). Potvrdzujeme, že Mária je rodením Ježiša Krista matkou jeho pozemského, ľudského života, a zároveň je Bohorodička. Dogmatické pravdy tak ešte viac potvrdzujú, že je človek stvorený pre život v blízkosti Boha takým spôsobom, že žije v blízkosti človeka. Bohorodička Panna Mária je toho najvýznamnejším svedkom. Prijala človeka, ktorého jej zveril Boh Otec a tak prijala starosť o Božieho Syna. Vyobrazenie jej nežnej starosti o dieťa je ohlasovaním úlohy človeka starať sa s pozornou milotou o dobro iných ľudí, aby mohol byť skutočným človekom, ktorý Boha prijíma. Obraz matky nežne túliacej svojho (a Božieho) syna akoby pozýval počuť jej hlas, ktorým sa mu prihovára. Ona je svojou starostlivosťou požehnaním pre neho a napĺňa sa tak to, čo sme počuli v prvom čítaní tejto slávnosti. Jej perami sa vzýva Božie meno nad izraelským synom – nie iba nad týmto, ale nad každým jedným – a Boh posiela svoje požehnanie (por. Nm 6,27). V tomto starostlivom dotyku a vzývaní Božej prítomnosti vyslovením jeho mena je prítomné požehnanie, veď prichádza s obrátením sa Božieho pohľadu a tváre na človeka (por. Nm 6,24-26). Áno, v Máriinej ľudskej starosti o človeka Ježiša sa Božia tvár obrátila na človeka s dôverou a žehná ho.
Nežné zobrazenie Márie s dieťaťom nadobudlo v dejinách mnoho krásnych podôb. Niektoré majú vysokú umeleckú hodnotu a iné sú hlavne vyjadrením zbožnosti ľudu, ktorý však správne vníma tajomstvo lásky Boha k človeku a v človeku. Nie zriedkavo možno na obraze umiestnenom na milostivom mieste vidieť Ježiša zahľadeného do Máriinej tváre a vo vzájomnom dotyku s ňou. Máriina tvár je však tvárou obrátená von, smerom k človeku, ktorý pred týmto obrazom chce toto tajomstvo lásky ľudskej a Božej kontemplovať. A jej pohľad pozýva stať sa účastným tejto požehnanej lásky.
Matka Cirkev, ktorej je Mária vyobrazením, nás pobáda k sledovaniu Božej lásky aj ústami Svätého otca. Pápež František nie zriedka vyzýva na konkrétnu pomoc tým, ktorí to potrebujú. Nejde v nej iba o hmotný dar. V ňom musí byť prítomná blízkosť druhému človeku. A blízkosť je veľmi náročná. V nej si človek viac uvedomuje ako čosi z druhej osoby vstupuje do jeho sveta a že sa stáva viac známym to, čo je v jeho vnútri. Bolestivou časťou pomoci druhým je spoznávanie seba samého. Nemusí byť najťažšou skutočnosťou to, čím ten druhý vstúpil do môjho sveta. Hoci to môže byť niečo od zvláštnych, či pre mňa ťažko pochopiteľných a prijateľných názorov, cez jeho nepríjemné vyjadrovanie a spávanie sa až po formy odmietania a zatvrdilosti. Mária sa však s úctou dotýkala Ježišovho tela vždy. Nie iba v milosti dobrotivého detstva, ale aj v jeho únave, ba v jeho zakrvavenej podobe v čase smrti. Tak aj jej dnešná slávnosť je pozvaním pravdy viery nie iba vyhlásiť vyznaním, ale žiť ich v konkrétnom dotýkaní sa všetkého, čo patrí Kristovmu telu. Aj toho, čo je práve zasiahnuté zranením a bolesťou, ba smrťou. Máriin pohľad nás pozýva nasledovať jej službu Bohu v človečenstve so skutočnou láskou. Vtedy jej nasledovníci prijímajú výzvu spoznávať samých seba a svoju neochotu dotknúť sa druhého človeka, lebo chcú ďalej odsudzovať jeho nesprávne názory. V dotyku by spoznávali ako ho nechcú prijať. Niektorí zbadajú, že ich dávanie almužny je také, ktorým si kupujú čo najmenšie a najkratšie vyrušovanie nepríjemnou osobou alebo si almužnou potvrdzujú svoj stav nadradenej ľudskej existencie v porovnaní s úbožiakom. Takto usvedčujúca blízkosť je však skutočným požehnaním, ktoré nám Mária vyprosuje. V nej spoznávame biedneho brata ako Božie dieťa, ktoré je slabé a predsa má Boha nazvať Otcom a seba samých uvidíme ako tých, ktorí sa to tiež len učia. A učíme sa aj s Božou matkou rozjímať o Bohu a o ľuďoch, ktorých k nám poslal.
Máme prechádzať zo stavu iba ctiteľov Márie na jej nasledovníkov skutočne mariánskych, ktorí sa nad láskou ku Kristovmu telu nie iba dojímajú pri príjemných pocitoch. Mariánsky nasledovník vyznáva pravdy Božieho pôsobenia v Máriinom živote, aby ich uvádzal do praxe v tom svojom. Dotýka sa zranenej ľudskosti, rán tela i duše a vykročí s konkrétnou pomocou k ľudskej slabosti tak ako ju stretne. Mária prijala zvesť o narodení Božieho Syna a v nej hneď spoznala potrebu pomoci pre príbuznú Alžbetu a vykročila, aby jej poslúžila. Bohorodička bola očisťovaná konkrétnou láskou, aby lásku vedela dávať. Je to žena a matka, cez ktorú sa Cirkev díva na svoje deti a vyprosuje im, aby aj ony prijali darovanú lásku a konkrétne ju uskutočnili voči tým slabým a núdznym, ktorých im prozreteľnosť pošle. Na slávnosť Bohorodičky môžeme prijať Máriino pozvanie stať sa jej ctiteľmi skutočne mariánskymi.
Brat Ján Macej, kapucín