Audio kázeň
Milovaní, prežívame slávnosť Narodenia Pána, oslavujeme Vianoce. Pre nás kresťanov je to pozvanie znovu prežívať tajomstvo príchodu Lásky na tento svet. Lásky, ktorá neprišla len pre kresťanov, ale pre všetkých ľudí. Ako to povedali v noci anjeli pastierom: Zvestujeme vám radosť, ktorá patrí všetkým. Vianoce sú pozvaním prijať túto lásku so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú pre celý vesmír, keď uvažujeme o priestore a pre celé dejiny, keď premýšľame o čase. Boh sa stal človekom, hovoríme a môžeme povedať že láska sa stala človekom. Zamyslime sa chvíľu čo si s tou láskou počať. Ako ona vlastne komunikuje s pohanstvom alebo neopohanstvom v nás aj okolo nás.
Pohanská predstava o Božej láske v staroveku by sa dala vyjadriť cez filozofa Aristotela: Boh hýbe svetom natoľko, nakoľko je milovaný. Nie nakoľko miluje, ale nakoľko je milovaný. Táto predstava bola v Novom zákone vyvrátená. Apoštol Ján v jednom zo svojich listov píše svoju skúsenosť s Ježišom takto: „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna. My milujeme preto, že On prvý miloval nás. Keď budem parafrázovať Henryho de Lubaca: Svet si to potrebuje každé Vianoce znovu pripomenúť: Zjavenie lásky prevracia naruby všetko, čo si svet o božstve myslel. Aj náš kresťanský svet. Lebo sme napísali veľa kníh o Bohu, ktorého je potrebné milovať. Aj veľa kníh o tom, ako ho je potrebné milovať, ale oveľa menej píšeme o tom, ako Boh miluje nás. Aj v Biblii je Boh veľakrát objektom a nie subjektom lásky. Milovať, je síce prvé prikázanie. Ale pred poriadkom prikázaní je poriadok milosti. Povedal vo svojej adventnej kázni tohto roku kardinál Cantalamessa pápežovi Františkovi a ostatným poslucháčom vo Vatikáne. Láska nie iba ako povinnosť. Otvoriť Kristovi znamená veriť v Božiu lásku, prijať ju. Znovu spomeniem evanjelistu Jána, píše: Spoznali sme lásku, ktorú má Boh k nám. Vianoce sú zjavením, epifániou Božej dobroty a lásky k nám a k svetu. Sme teda pozvaní ju prijať a ešte viac spoznať.
Božie slovo, ktoré som vybral z množstva čítaní na dnešný sviatok je druhé čítanie zo sv. omše na úsvite:
Milovaný, keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života. Tit 3,4-7
Áno, zjavila sa Božia dobrota a jeho láska k ľuďom, tak čo s tým? Na Vianoce treba aj niečo navariť, aj veľa upratovať a niečo napiecť, aj športovať a oddychovať, aj sa stretávať sa s rodinou. Ale to najdôležitejšie je s úžasom prijať túto Božiu lásku. Keď niekedy prijímame dar, sme v pokušení hneď dávať svoj dar na oplátku. A to nie je vždy potrebné, lebo to by mohlo znamenať, že sa cítime dlžní a chcem si vyrovnať svoj dlh. Ty mne si niečo dal – ja dávam tebe. Skúsme sa s úžasom a vďakou sústrediť viac na prijímanie, a tak si uctime dar a tiež Darcu. Až potom, zahanbene a skromne môžeme dať svoj dar. Môže sa to prejaviť aj v spôsobe, akým sa modlíme. Mnohokrát sa modlíme: Bože milujem ťa celým srdcom… A možno by sme sa aspoň niekedy mohli začať modliť napr. takto: Bože, celým svojim srdcom verím, že Ty ma miluješ. Znie to jednoducho, ale patrí to medzi najťažšie veci na svete. My všetci sme radšej aktívni než pasívni. Máme to radšej v našich rukách. My Božiu lásku chceme ale skôr ako odmenu než ako dar.
Ak zostaneme ešte chvíľu pri prijímaní lásky, tak si môžeme všimnúť, že je to Láska, ktorá zostáva. Všetko raz prestane Písmo, viera, nádej, charizmy, služby. Všetko zmizne ako keď zložíte lešenie zo stavby a ona sa ukáže v celej svojej kráse. Ale zatiaľ sme v procese s tým lešením. A nie je veľakrát ľahké vidieť krásu toho diela, na ktorého budovaní sme boli pozvaní mať účasť. Láska buduje. Poznanie nadúva. Ak Láska buduje, potom môžeme všetci láskou všestranne vrastať do Krista, Ef 4.
Na záver si povedzme jednu legendu, príbeh o pastieroch z tej noci, keď sa narodila Láska, Ježiš.
Pastieri sa po zvestovaní anjelov vybrali do Betlehema a šli pozrieť dieťa. Každý si pripravil nejaký dar, ktorý chcel novonarodenému dať. Medzi pastiermi bol jeden chudobný, ktorý nemal nič, čo by mohol ponúknuť. Keď prišli do maštali, všetci ponúkali niečo, každý ten svoj dar. Mária si ani nemohla všetky tie dary prevziať, lebo držala v rukách malého Ježiša. Všimla si vtedy na boku stáť tohto pastiera, ktorý nemal nič a vložila mu dieťa do rúk. Nemať nič, to bolo jeho šťastie. Nech aj my máme takéto šťastie. Prijmime ho tieto Vianoce s prázdnymi rukami ale so srdcom plným vďačnosti.
Sliač 22. decembra 2022 Dominik Markoš, farár