Audio kázeň
Keď sa stane nejaká mimoriadna, dôležitá udalosť, ktorá zaujme našu pozornosť a vzbudí zvedavosť, zvyčajne siahneme po viacerých novinách a pozrieme si správy na viacerých televíziách, len aby sme boli čím lepšie informovaní. Zdá sa, akoby nám evanjelia slúžili na čosi podobné. Kľúčové momenty dejín tohto sveta, Ježišovo zvestovanie, počatie a všetko, čo predchádzalo jeho narodeniu, nám opisujú dvaja evanjelisti – Lukáš a Matúš, každý trochu iným spôsobom a z iného pohľadu. Lukáš volí rozprávanie z pohľadu Márie, Matúš zase z pohľadu sv. Jozefa.
Pri čítaní týchto textov si však musíme byť vedomí, že tu nejde o novinové reportáže, opisujúce historické udalosti. Skôr naopak, opis udalostí nám skôr mnohé veci neopisuje a my by sme mali toľko doplňujúcich zvedavých otázok. Ale ide tu o Božie zjavenie, teologickú interpretáciu. Podstatné však je, evanjelista nám tu zjavuje, kto je Ježiš a prečo prichádza.
Desať storočí dozadu prorok Nátan predpovedá Dávidovi, že mu vzbudí potomka, ktorý bude naveky vládnuť. A práve v tých časoch bolo očakávanie skorého príchodu Mesiáša veľmi živé. Národ bol podrobený a dúfal… Ale ako bol národ rozdelený, tak aj predstavy o mesiášovi boli veľmi rôzne.
Saduceji, akýsi elitný klub v národe pospájaný s kňazskou triedou čakali mesiáša, ktorý bude veľkňazom, obnoví chrámový kult v nádhernom, Herodesom vybudovanom chráme.
Farizeji zas očakávali mesiáša, ktorý bude verný zachovávaniu Zákona, Tóry a povedie k tomu aj celý vyvolený národ.
Esséni, ktorým bol mentalitou blízky aj Ján krstiteľ, tí čakali mesiáša, ktorý bude nekompromisným obnoviteľom, vyhubí neverných v národe a tak obnoví poriadok.
A ešte tu bola vrstva zelótov, ktorí chceli mesiáša ako bojovníka, veľkého vojvodu, veliteľa, ktorý povedie národ do vojny, v ktorej zvíťazia nad okupantami a založia veľkú ríšu, v ktorej im iné národy budú podrobené slúžiť.
A tu evanjelista Matúš od počiatku hovorí, kým vlastne Mesiáš je. Zdôrazňuje panenské počatie Ježiša. Vo vtedajšej spoločnosti bol človek synom svojho otca, matka bola len akýmsi nástrojom, v ktorom sa ten syn zrodil. Spomeňme si, ako evanjelista hovorí o mame Jakuba a Jána: nazýva ju matkou Zebedejových snov. A tu anjel zvestuje, že Ježiš nemá ľudského otca, že sa počne z Ducha Svätého. Tu Duch Svätý nie je náhradou mužského princípu. Samotný názov Ducha – Ruah je v hebrejčine ženského rodu. Ale je to ten Duch, ktorý bol činný pri tvorení sveta. A tak tu počatie je vlastne tvoriteľským aktom. Nové stvorenie, nový Adam, nepoznačený hriechom, dokonalý, naozaj človek na obraz Boží. Nie je len Boží syn, obalený do ľudského tela, ale ozajstný Boh a ozajstný človek.
Židovská svadba sa konala v dvoch fázach. Ako prvé sa stretli rodiny ženích a nevesty, mali dlhé jednania o budúcom manželstve, dohadovali si podmienky a veno. Muselo to byť rozumné, spravodlivé a dobré… Niekedy to trvalo aj trvalo aj niekoľko dní. A končilo sa to obradne, kde ženích voviedol svoju nevestu v prítomnosti rodičov a dvoch svedkov do na ten účel postaveného stánku, tam sa pomodlili, on jej položil na hlavu svoj modlitbový šál a vyhlásil: Ty si moja žena. Ona vyhlásila: Ty si môj muž. Od tej chvíle boli oficiálne svoji. Žiť však spolu ešte nezačali. To až po niekoľkých mesiacoch, niekedy až rokoch. Nasledovala druhá fáza sobášu, kedy odviedol ženích svoju nevestu za prítomnosti družíc v sprievode do svojho domu, tam bola svadobná hostina a nevesta tam už ostala (ako je to opísané v podobenstve o múdrych a nerozumných pannách).
Udalosť opísaná v dnešnom evanjeliu sa odohráva niekedy medzi týmito dvoma fázami sobáša. Jozef sa dozvedá o tehotenstve svojej nevesty a nevie, čo robiť. Nie je správna predstava sklamaného, či smutného Jozefa, ktorý by sa cítil zradený a chcel by vycúvať. On spravodlivý len nevie, čo urobiť, čo je Božia vôľa, aké je jeho miesto v celom tomto Božom pláne. Chce Máriu prepustiť, aby jej dal slobodu, aby ustúpil stranou. A vtedy mu je cez anjela vnuknuté, čo chce Boh. Má prijať svoju manželku. nie ako otec dieťaťa, ale ako ochranca a pestún. Má tam svoje miesto. A dostáva aj poznanie, kým to dieťa bude a aká bude jeho úloha. Zjavuje sa mu aj meno dieťaťa, Ježiš, Boh je spása. On bude vysloboditeľom. Ale od čoho? Nie od Rimanov, ani nie od hocičoho iného, ale „… on vyslobodí svoj ľud z hriechov“.
Židia majú zaujímavý výraz pre hriech. Je to z vojenského prostredia, konkrétne od lukostrelcov. Spáchať hriech doslova znamená netrafiť cieľ, minúť terč. A aké je to pravdivé. Veď ten, kto hreší, si pomýlil zmysel života, orientáciu. Napríklad keď sa upriami na hromadenie majetku, alebo moci, alebo pôžitkov… A od tohto nás Ježiš chce oslobodiť, nasmerovať nás k ozajstnému šťastiu.
V Kláštore pod Znievom v útulku pre ľudí bez domova je jeden zamestnanec, ktorý kedysi bol klientom. Jeho príbeh je silným príbehom obrátenia. Ako mladý žil veľmi márnotratne, nezodpovedne, to ho viackrát priviedlo do väzenia a prišiel o obidve nohy. Chodí len na protézach. Spomína, že keď bol naposledy vo väzení, dostala sa mu do rúk reklama k krásnymi, luxusnými hodinkami. Veľmi po nich zatúžil, sľúbil si, že raz si na ne zarobí a kúpi si ich. Bola to pre neho veľká motivácia. Po prepustení z väzenia prišiel do útulku. Postupne zažil obrátenie a začal si v živote robiť poriadok. Dokončoval si vzdelanie, dával do poriadku vzťahy, spĺňal si sny. Nakoniec sa mu podarilo kúpiť si vytúžené hodinky. Ale keď si ich konečne pripol, zažil sklamanie… „To je všetko? To toto má byť ten pocit, keď sa konečne splní sen?“ A bol dosť sklamaný. Jeden spolubývajúci v útulku tie hodinky stále obdivoval. Vytrvalo. Jedného dňa, keď sa ten spolubývajúci zase raz opýtal, koľko je hodín, len aby tie hodinky zas mohol uvidieť, on si ich dal dole z ruky a podal mu ich. „Zober si, sú tvoje. Chcem, aby si si ich zobral.“ Ten bezdomovec sa rozplakal od dojatia, keď držal v ruke krásny darček. A vtedy ten obrátený zažil vo svojom vnútri čosi moc silné a pochopil: „Toto je ten správny pocit, čo mi hodinky mali priniesť.“
Všetci potrebujeme oslobodiť, aby sme mierili na tie správne terče, aby sme sa v živote nestratili. Ježiš, syn Boží, syn človeka, syn Márie je pre nás vzorom vydareného človeka a náš vysloboditeľ.