Audio kázeň
AI Pred týždňom v stredu som skoro celý deň pílil drevo. V podstate šlo o upratovanie hrubých konárov a odrezkov z ovocných a iných stromov z okolia fary a kostola. Hádzali sme to od vlaňajšej jari do drevárne, až sa táto zaplnila. Tak som to pílil na cirkulári a ukladal ako palivové drevo pre sezónu 2023/24. Bolo toho niekoľko kubíkov, z čoho som sa tešil, lebo som si uvedomil, že na kúrení ušetríme. Ako to už na vidieckej fare býva, okrem dovozu štrku som bol celý deň sám, na fare sa nikto nezastavil. Nemal ma kto pochváliť za výkon v prospech farnosti, ani za poriadok, ktorý vznikol. Asi to napíšem do kroniky a pochválim sa sám – napadlo mi. Veď aj Pavol sa sám pochválil a je svätý!
KE: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti“ – počuli sme v dnešnom druhom čítaní. Išlo o samochválu, či silné sebavedomie? To však nie sú znaky svätosti! Ako teda chápať tieto slová apoštola národov?
DI: Pohľadov je niekoľko. Na prvom mieste si treba uvedomiť, že ide o citát z 2. Pavlovho listu Timotejovi. Ten patrí medzi tzv. Pastorálne listy, o ktorých niektorí biblisti, najmä z protestantských kruhov tvrdia, že sú sv. Pavlovi len pripísané. Napísal ich však niektorý z jeho žiakov v čase, keď bol Pavol už mŕtvy. Vychádzajú z inej biblickej knihy Skutky apoštolov, ktorá končí Pavlovým pobytom v súkromnom väzení v Ríme. Následne mal byť popravený. V tomto smere by to teda nebola samochvála, ale zhodnotenie Pavlovho života. Samotné pastorálne listy (Timotejovi a Títovi) však uvádzajú údaje, podľa ktorých sa zdá, že Pavol bol z tohto väzenia prepustený. Malo tak byť v roku 63. Následne išiel ohlasovať evanjelium do Španielska a potom sa preplavil na Krétu, a do Macedónska. Tam bol v Troade a Efeze, kde ho pravdepodobne druhý raz zatkli. Odtiaľ bol prevezený do Ríma, kde krátko pred smrťou v roku 67 napísal 2. list Timotejovi, z ktorého sme dnes čítali.
Keď píše o dobrom boji, asi nemá na mysli svoj výkon, ale za koho bojoval. Že ohlasoval evanjelium Ježiša Krista. A keď hovorí o zachovaní viery, opäť hovorí o Ježišovi, ako o Mesiášovi a Vykupiteľovi. Veď jemu uveril, pre neho žil a pracoval, zápasil i trpel. V celom texte nedáva do popredia seba, ale Krista, ktorého nazýva Pánom a ohlasovanie evanjelia.
PAR V tomto smere zaujímavo vyznieva poznámka, že bol vyslobodený z tlamy leva. A pritom mu je jasné, že ide vyliať krv! Lebo lev a zlo nie je otázka tela, ale ducha! Bol vyslobodený z omylu že prvý je Mojžiš a jeho Zákon! To môže byť oná tlama leva! Presvedčenie, že len Židia sú vyvolení a ostatní sú pohanskí psi, Bohom zavrhnutí, nemilovaní. Bol z nej Kristom vyslobodený, aby ohlasoval evanjelium národom.
A ostatné zlo, o ktorom verí, že z neho bude vyslobodený je neprijatie podielu na Kristovom kríži. Teda smrti za neho. Veď kto si môže byť istý sebou samým, že zvládne pud sebazáchovy, že nezlyhá, nezradí. Pavol sa opiera o Krista, že mu pomôže a že ho zachráni pre nebo.
MY Cirkev slávi dnešný deň, ako výročie odchodu do neba sv. Petra i sv. Pavla. Pavol teda bol zachránený. Oslava však nie je samoúčelná. Má nás motivovať, aby sme napodobňovali týchto mužov a tak tiež došli do neba. Ak sme dnes načrtli Pavlovo myslenie, skúsme prijať výzvu napodobniť ho. Napríklad v pohľade na univerzalitu spásy, že je tu pre všetkých. Nikým teda nemôžeme pohŕdať, alebo si namýšľať, že sme viac. Môže nás tiež motivovať znovu rozmýšľať o kresťanskom poradí hodnôt. Pre neho je na prvom mieste poznanie Krista. Všetko ostatné je druhoradé. Boh na prvom mieste! Na druhom sú duchovné hodnoty, kde Pavol zdôrazňuje najmä lásku a ohlasovanie evanjelia. Až na treťom hodnoty životné, kde Pavol ukazuje ich miesto aj tým, že dáva svoj život za Krista. A až na štvrtom materiálne. O nich v 1. liste Timotejovi píše: „Lebo koreňom všetkého zla je lásky k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.“
ADE Na záver sa vrátim k rozdielu medzi samochválou, či nezdravím sebavedomím a správnym hodnotením vecí. My starší by sme radi neraz odovzdali svoje skúsenosti a životnú múdrosť mladším. Nie vždy nás však počúvajú a vnímajú, že im chceme dobre. Musia ešte dozrieť, aby to pochopili. Ale zdá sa, že dozrieť treba aj nám. Aby sme podobne ako sv. Pavol neodovzdávali seba, aby to nebolo o nás, ale o pravde a teda o Kristovi.
Amen.