Sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov

Audio kázeň

AI   Myslím, že všetci poznáte najznámejší cyrilometodský slogan, či heslo: Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane! Duchovná spisovateľka Mária Muráňová, alias Viktoria Montana hovorievala, že ukazuje náš alibizmus, či lenivosť. Nepovieme Dedičstvo otcov zachováme, Pane, ale nech nám ho On zachová.

Sledujúc polarizáciu našej spoločnosti, o ktorej mnohí hovoria, že sa v ostatnom čase vyostrila, sa mi však zdá, že to dedičstvo otcov sme zachovali. Najmä v protiklade pohľadov, ktorý nevieme riešiť diskusiou, počúvaním a hľadaním pravdy, ale vzájomným slovným strieľaním zo zákopov. 

KE:   Na druhej strane máme tento protiklad pohľadov, ktorý nás Slovákov sprevádza minimálne od 9. storočia, aj verejne vyjadrený. V ústave sa hlásime jednak  k cyrilometodskému duchovnému dedičstvu a jednak k historickému odkazu Veľkej Moravy. Z pohľadu histórie, času, sa nám tieto veci môžu spájať, ale z hľadiska myšlienok, slov i skutkov, teda životných postojov išlo už vtedy o dva rozdielne, ba až protikladné pohľady na verejný život. Na jednej strane je Svätopluk a na druhej sv. Metod.      

DI:   Svätopluk bol muž meča, tak ako ho zobrazuje aj socha pred Bratislavským hradom. Boj a lesť boli pre neho základnými prostriedkami získania a udržania moci. Rozšíril Veľkomoravskú ríšu o mnoho území, ba v nejakej miere hovoríme o Svätoplukovej ríši, ale po jeho smrti postupne skončila aj ona.

Metod bol muž ducha a práva. Keď s bratom Konštantínom po príchode na Veľkú Moravu v roku 863 zistili, že tu už kresťanstvo existuje, aj keď nie silne zakorenené, šli veci riešiť do Ríma. Pápež Hadrián II. Metoda po Cyrilovej smrti r. 869 vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta pre slovanské národy. Bol si totiž vedomý, že ide o misijné územie bez hraníc diecéz, teda riadnych cirkevných štruktúr. Nárok naň si však robili biskupi Franskej ríše, najmä z Pasova a Salzburgu. Tí Metoda pri návrate z Ríma zajali, aby sa nemohol ujať svojho úradu na Veľkej Morave. Protestoval so slovami: „Keby to územie bolo vaše, hneď by som vám ho zanechal, ale je sv. Petra.“ To nakoniec po troch rokoch na pápežov zákrok museli uznať aj nemeckí biskupi a Metoda prepustili. Ten na Veľkej Morave jednak získal pre kresťanstvo množstvo ľudu, a tiež vybudoval cirkevné štruktúry. A chcel, aby krajina bola kresťanská v celej svojej podstate. Aby sa vláda neuplatňovala silou, ale právom. Preto okrem Svätého písma preložil aj byzantský občiansky zákonník, ktorý prispôsobil miestnym pomerom. Svätoplukovi, ktorý neuznával právo, ale moc silnejšieho, to však nevoňalo. Postupne si oveľa viac rozumel si s nemeckým kňazom Wichingom, ktorý na jeho návrh bol menovaný za biskupa do Nitry. Ten nielenže neposlúchal arcibiskupa Metoda, ale po jeho smrti v roku 885 sa postaral o vyhnanie Metodových žiakov z Veľkej Moravy.  

PAR   Osudy diel týchto našich otcov, našich predkov neboli ideálne. Neprežila Veľká Morava a neprežili ani Metodove cirkevné štruktúry. Ale myšlienky a protikladnosť postojov sú tu stále. Na jednej strane je tu vnímanie moci silnejšieho a prispôsobenie sa situácii, na druhej snaha o právo, spravodlivosť a zákonnosť aj za cenu obetí. Pričom tento protikladný postoj k verejnému životu sa netýka len politiky, národa, či spoločnosti. Je to aj vec, deliaca ľudí v Cirkvi. Za bývalého ateistického režimu tu na jednej strane boli kňazi, ktorí s ním spolupracovali. Napríklad hnutie Pacem in terris. Na druhej strane tu bol katolícky disent, tzv. podzemná cirkev. (Priamo v našej farnosti máme skúsenosť s obidvoma stranami. Pôsobili tu kňazi kolaboranti, ale pochádza odtiaľto aj biskup Pavol Mária Hnilica, či salezián Števko Urban.)          

MY   Ale nebola to len vec kňazov, či priamych, alebo aktívnych účastníkov boja medzi týmito myšlienkami. Bola a stále je to vec nášho vnútorného postoja, zmýšľania a hodnotenia. Keď napríklad smerom k socializmu povieme: Inak sa nedalo, musel som sa prispôsobiť, niekam sa hlásime. Lebo sa dalo. V súčasnosti zas môžeme vidieť rozdiel medzi Svätoplukovým a Metodovým postojom v našom hodnotení vojny na Ukrajine. To odráža, kto z nich je našim otcom, ktoré dedičstvo sme zachovali, či chceme zachovať.    

ADE   A možno, ak nám to nie je jasné, alebo ak vidíme, že sme sa mýlili, by bolo dobré vrátiť sa k pôvodnému „Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane“. Teda prosiť Boha o životnú múdrosť, o správne pochopenie vecí a o silu podľa neho hovoriť a najmä žiť. A prosme dnes aj o schopnosť počúvať, diskutovať, neodsudzovať a uznať, že pravdu len hľadáme.     

Amen.

Vladimír Slovák, farár Bzovík