Nepoškvrnené počatie Preblahoslavenej Panny Márie

Audio kázeň

AI:   Bolo to len pred 4 dňami, v nedeľu. Čítali sme krásny Izaiášov obraz o tom, čo môže spôsobiť poznanie Boha, jeho lásky. Poetický text hovoriaci o pokojnom spolunažívaní šeliem s ich obeťami si pamätám ešte z istého protináboženského článku za boľševických čias. Veriaci boli podľa redaktorky hlúpi, keď verili v takéto nemožnosti. Teda že vlk bude bývať s baránkom, alebo že krava a medvedica sa budú spolu pásť. Hlúpa však bola ona, nepochopila totiž literárny druh, že ide o básnický obraz.

Tohto roku ma na obraze zaujal najmä záver, kde sa dvakrát spomínalo dieťa a had: dojča sa bude hrať nad dierou hada, do skrýše vretenice siahne rukou batoľa. Žiadne iné zviera tam nebolo dvakrát, len ľstivý a nebezpečný had.

KE:   Toto zviera sa pre svoje vlastnosti často považuje za stelesnenie zla. Tak tomu je aj pri obraze o hriechu prvých ľudí, ktorý sme počuli v dnešnom prvom čítaní. Tu je však odkaz na Mesiášske časy poňatý inak. Nie pokojne, ale v zmysle zápasu: Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojim potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu. 

DI:   Podobne ako u Izaiáša, ani tu netreba veci chápať biologicky, ako si niektorí mysleli, že dovtedy sa had neplazil. Had je totiž len obraz ľstivosti pokušiteľa, zlého ducha. Dôležitý je náboženský odkaz. Veď Biblia nie je učebnica biológie, ale nám odhaľuje Božie zámery a cesty. A proroci nie sú futuristi, ale hlavne Boží poslovia.

Základná otázka, ktorú obraz rieši, je pôvod zla vo svete. Odpoveď znie: zlo je so stvorenia, nie z Boha. Teda napriek všetkému, čo dokáže, nikdy sa Bohu nemôže vyrovnať a raz skončí. Pričom dialógy medzi hadom a Evou, Evou a Adamom a ľudí s Bohom, ktorý sme dnes počuli, jednoducho ale výstižne opisujú šírenie zla. Prečo a ako človek zlyháva, prechádza na jeho stranu, ako ono ničí jeho vzťah k Bohu i medzi ľuďmi navzájom. Tento poetický príbeh však ukazuje aj svetlo na konci tunela: ono ti rozšliape hlavu! Aj keď mu zraníš pätu.

Ježišovi učeníci pochopili, že vrchol zápasu medzi dobrom a zlom sa odohral na Kalvárii. Že tam Bohočlovek Ježiš svojou láskou premohol sily zla, čo potvrdil svojim zmŕtvychvstaním. Aj keď sa zdochýnajúci had ešte mece a ďalej seje zlo po zemi.

Preto kresťania hneď od začiatku chápali tento text mesiášsky, ako proroctvo. Veď naplnenie tohto Božieho prísľubu sa uskutočnilo v Kristovi. Postupne začali aj v žene, ktorej potomstvo rozšliape hlavu hada, vidieť Ježišovu matku, Pannu Máriu. Tak ju často zobrazuje naša ikonografia, ako ženu, ktorá má pod nohami hada. A keďže je matkou Vykupiteľa, ktorý nám dal perspektívu večného života, ponímame ju aj ako novú Evu. Nie symbolickú akou je tá prvá, ale skutočnú matku všetkých žijúcich. Nielen na zemi, ale večne.

PAR:   Vráťme sa však k otázke chápania Mesiášskych, teda našich čias. Ide o harmóniu a pokoj, ako sme počuli v nedeľu v Izaiášovom obraze, alebo o zápas so zlom, ako sme počuli dnes? Skúsenosť nás učí, že vo svete, i v nás samých, sa objavujú obidva tieto rozmery:

Boj sľúbený v rajskom obraze, v tzv. protoevanjeliu, bude sprevádzať podľa Jánovho Zjavenia všetky generácie kresťanov až do skončenia sveta. Až potom sa definitívne prejaví ovocie Kristovho vykúpenia. Dovtedy vždy môže dôjsť k vzopreniu síl zla až po prenasledovanie Kristových blízkych.

Tento boj zla proti dobru sa môže sa týkať i nášho vnútra. Tu však každý máme šancu otvoriť sa, dať priestor Božiemu kráľovstvu. Čím viac v nás bude panovať Boh cez svoje prikázania, tým menej bude boja a bude vládnuť pokoj.

Tak by to malo byť aj medzi tými, ktorí v sebe dali priestor Kristovi. Ktorí mu uverili, chcú podľa neho žiť, teda medzi kresťanmi. Vzájomná láska prvých kresťanov obracala pohanov. A mohla by aj dnes. V konečnom dôsledku však plnosť pokoja nastúpi až v nebi.

MY:   Celý tento zápas je v určitom slova zmysle poznačený jeho vrcholom, Kristovým krížom. A pohľad na tento vrchol nám v ňom úžasne pomáha.

Jednak v zápase so zlom, kde často utŕžime rany i porážky. Pohľad na Krista padajúceho pod krížom nám pomáha vstať a ísť ďalej.

A tiež v prežívaní vnútorného pokoja. Lebo vieme, že Kristus zvíťazil nad zlom a hriechom. A keď stojíme na jeho strane, určite aj my zvíťazíme. Túto istotu a z nej prameniaci pokoj duše nám nik nevezme.

ADE:   Spokojne môžeme byť ako baránky medzi vlkmi, či kravy vedľa medvedice. Aj keď oni s nami ešte neodpočívajú, my vieme, že napriek všetkej ich zúrivosti konečné víťazstvo je naše. Amen.