Audio kázeň
AI „Kde iní končia, my začíname“, znelo pred pár rokmi reklamné heslo istého podniku. Keby sme ho aplikovali na naše náboženské prostredie, mohli by sme povedať: Kde Mojžiš, proroci a celý Starý zákon končí, tam Kristus začína. Aj o tom bola naša oslava Veľkej Noci, v ktorej tieni sa ešte nachádzame.
KE: Pozerajúc na dnešný sviatok, na udalosť Ježišovho nanebovstúpenia, by som však heslo obmenil: Kde Kristus končí, tam Kristus začína! Lebo ono síce je na jednej strane koncom jeho telesnej prítomnosti na zemi, ale na druhej strane je začiatkom jeho inej prítomnosti.
DI: K takémuto pohľadu ma vedú najskôr samotné evanjeliá. Vo všetkých tvorí vrchol opis Ježišovo vykupiteľského diela, kde sa jedna (väčšia) časť venuje umučeniu a druhá zmŕtvychvstaniu. Ohľadom nanebovstúpenia tam veľa nemáme. Matúš a Ján ho vôbec nespomínajú.
- Posledné verše Matúšovho evanjelia, ktoré sme pred chvíľkou čítali, hovoria, že je s nami stále. Pravdepodobne myslí inú prítomnosť, o čom ešte budeme hovoriť.
- Ján vníma vystúpenie k Otcovi ako prirodzenú súčasť zmŕtvychvstania. Ježiš v jeho evanjeliu hovorí Márii Magdaléne: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystu-pujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu“.
- Marek v predposlednom verši svojho spisu píše: „Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.“
- Najviac sa téme venuje Lukáš, ktorý uvádza miesto, že to bolo pri Betánii, aj formu – Ježiš apoštolov žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.
Potom je tu opis udalosti v Skutkoch apoštolov, ako sme ho počuli v 1. čítaní. Tu sv. Lukáš, ktorý je považovaný za autora tohto spisu, uvádza aj číslo: 40 dní. Keďže však toto číslo v biblickom jazyku symbolizuje zrelosť, alebo plnosť, mohol ním autor myslieť naplnenie času, ktorý bol potrebný na uvedomenie a pochopenie zmŕtvychvstania i vecí, ktoré ešte chcel Ježiš povedať.
Tento najdlhší novozákonný spis hovorí o udalosti nanebovstúpenia hneď vo svojom úvode. Čítali sme prvých 11 veršov prvej kapitoly. Teda tu to začína! Nová Kristova prítomnosť.
PAR Tá istá kniha totiž hovorí, že o pár rokov sa Kristus zjavuje inému mužovi. Oslovuje ho pri Damasku: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? a na jeho otázku „Kto si, Pane?“ odpovedá: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.“ Pričom Šavol prenasledoval veriacich v Ježiša, teda Cirkev. A tak nám táto biblická kniha ukazuje, že Ježiš medzi nami dodnes prítomný v spoločenstve veriacich, v Cirkvi.
Veď ona je Pánovou snúbenicou, nevestou, ako sme to čítali v ostatné dve nedele z knihy Zjavenia sv. apoštola Jána. Kristus s ňou tvorí jedno telo, nový organizmus, ako to spomína aj apoštol Pavol, keď hovorí v liste Efezanom o manželstve: „Preto má muž svoju ženu milovať tak ako vlastné telo. …ako Kristus Cirkev, pretože my sme údy jeho tela. Preto muž opustí otca i matku a prilipne k svojej manželke a budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké. Hovorím to vzhľadom na Krista a Cirkev.“
MY O desať dní budeme sláviť Zoslanie Ducha Svätého. Uskutočnilo sa v 50. deň po Ježišovom vzkriesení. Keďže sa vtedy k Ježišovým učeníkom pridalo asi tri tisíc ľudí, hovoríme o zrode, narodení Cirkvi. Osobne by som však tento deň prirovnal skôr k sobášu, alebo svadbe Krista so svojou snúbenicou, vyvolenou, grécky Kyriaké, Cirkvou – novým spoločenstvom veriacich. Veď na prítomných zostúpil Boží Duch, Duch lásky. Pričom aby mohlo dôjsť k tomuto mystickému spojeniu, musela sa zmeniť Kristova prítomnosť z telesnej na duchovnú. O tom hovorí nanebovstúpenie. Spomína túto zmenu, i že na ňu dozrel čas. Preto by som dnešný sviatok nazval aj dňom zásnub Ježiša s Cirkvou. Vychádzam aj z toho, ako situáciu chápali hlavní svedkovia Ježišovho vzkriesenia, apoštoli a ich spoločníci. Zotrvávali na modlitbách a apoštoli doplnili svoj počet na 12. Veď podobne ako starozákonný, aj novozákonný Boží ľud mal mať v základoch 12 mužov. Akoby sa pripravovali na sobáš a nový život po ňom.
ADE Dnešná slávnosť teda pokračuje v myšlienkach ostatnej nedele, kde sme si mohli uvedomiť, že Kristovou nevestou je jednak Cirkev, ktorej symbolom je nový Jeruzalem, jednak každá duša, teda každý z nás. Sme s ním tak úzko spojení, že s ním tvoríme jedno telo.
Na otázku ako je dnes Ježiš prítomný vo svete teda môžeme odpovedať nielen – v Cirkvi, ale aj vo mne. A tak keď vnímame, akoby niekde jeho prítomnosť končila, musíme nastúpiť my. Lebo kde Kristus končí, tam Kristus začína. Amen.
Vladimír Slovák