Audio kázeň
AI Tohto roku je toho naozaj veľa. Toľko pozvaní na svadbu som nemal ešte ani v jeden rok. Idem aj túto sobotu. Nie sobášiť, len na svadobnú hostinu. Sobáš totiž prebehol 11. februára, kedy hostina nebola možná. Aspoň nie pre široký okruh rodiny a priateľov, ktorý je teraz pozvaný. Celkom sa teším, lebo sa to asi udeje inak, ako klasické svadby so svojim poriadkom. Aj v živote novomanželov sa už všeličo zmenilo. Nevesta nasledovala svojho muža do miesta jeho bydliska a dúfam, že tam už má aj novú prácu. Však sa opýtam…
KE: Takto nejako ako „opozdenú“ svadobnú hostinu môžeme chápať aj dnešnú slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.
DI: Eucharistickú procesiu, ktorá sa koná dnes, alebo v nedeľu, by mal kňaz podľa predpisu uviesť týmito slovami: „Kristus Pán, náš Spasiteľ, v predvečer svojho umučenia a smrti ustanovil Najsvätejšiu sviatosť, aby nás, vykúpených jeho krvou, živil nebeským pokrmom a nápojom a aby stále prebýval medzi nami. V tých dramatických chvíľach nášho vykúpenia sme sa nestačili poďakovať Pánovi za prevzácny dar chleba života a duchovného nápoja. Preto nás Cirkev, nie bez Božieho riadenia, povzbudzuje, aby sme dnes vzdávali vďaky a velebili Pána za dar Najsvätejšej sviatosti.“
Spomínané „nestačenie“ nehovorí len o časovom strese, keď mnohí z nás kvôli práci či iným povinnostiam neboli vo Štvrtok Pánovej večere na bohoslužbe. Veď koniec koncov v mnohých farnostiach bola účasť podobná dnešnej a účasť na sv. prijímaní vyššia. Hovorí aj o novej skutočnosti, ktorú si Cirkev uvedomovala len postupne. V nedeľu sme si pripomenuli, že až v 4. a 5. storočí definovala dogmy o Najsvätejšej Trojici. O pár storočí neskôr si zas začala silno uvedomovať Kristovu prítomnosť v premenenom chlebe aj po skončení Eucharistickej slávnosti, po sv. omši.
Toto uvedomenie viedlo nielen k uchovávaniu Eucharistie kvôli potrebe ísť ku chorým, ale aj k poklone, adorácii Božieho Syna prítomného v chráme pod spôsobom chleba. Gotické pastofóriá svojou umeleckou krásou dodnes pútajú pozornosť veriacich, aby vedeli, kde Kristus v chráme prebýva. Gotika, umenie vrcholného stredoveku, prejavila svoju úctu ku Kristovi, ktorý prebýva medzi nami v chráme, aj slovom a spevom. Sviatok, ktorý dnes slávime ustanovil pápež Urban IV. zakrátko ako zasadol na Petrov stolec v roku 1264. Omšové texty, ako aj väčšinu textov Liturgie hodín zložil najväčší stredoveký teológ sv. Tomáš Akvinský. Najznámejšia je pieseň Sviatosť Tela tajomného, ktorú sme spievali i vo Štvrtok Pánovej večere a ktorej 5. a 6. sloha sa používa pri Eucharistickom požehnaní.
PAR Ako to už býva, rozbehnuté veci sa často posunú ďalej než treba. Tak to bolo v dejinách Cirkvi aj s Eucharistickou poklonou. Pre mnohých sa stala dôležitejšou než sväté prijímanie, ba aj sama sv. omša. Z pastofória, ktoré bolo väčšinou pri stene svätyne, sa dostal svätostánok, miesto úschovy Eucharistie, nad oltár. Barokové umenie, ovplyvnené v Katolicizme najmä Tridentským koncilom a protireformáciou, tak vynieslo úschovu Sviatosti vyššie ako samotné konanie Kristovej obety. Vždy tu však boli aj snahy o návrat k podstate. Napríklad úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu, alebo náuka sv. Pia X. o skorom i častom sv. prijímaní. V liturgii sa však tento návrat oficiálne uplatnil až po II. vatikánskom koncile, v 60. rokoch minulého storočia. Ani v pokoncilovom období to však nie je ideálne. Objavil sa opačný extrém. Niektorí tak zdôrazňujú účasť na Eucharistickej hostine, sv. prijímaní, že naň chodia bez prípravy, bez očistenia duše od hriechov vo sviatosti zmierenia.
MY A tak vidíme, že cesta spolužitia je nielen v manželstve, ale aj v kontakte Krista s Cirkvou celoživotnou školou, hľadaním a dozrievaním. A to jednak z pohľadu Cirkvi ako spoločenstva, jednak z pohľadu každého jedného z nás. Lebo cítime, že to je niečo veľmi blízke, intímne, kde máme na jednej strane túžbu, na druhej obavu, aby sme niečo nepokazili. Na jednej strane pred sv. prijímaním povieme „Pane nie som hoden“, na druhej naň ideme. Lebo okrem svojej nehodnosti, vnímame aj svoju lásku a tiež jeho lásku, v ktorej sa s nami chce spojiť.
ADE Na záver sa vrátim k rozdielu medzi sobášom, obradom uzatvorenia manželskej zmluvy a svadbou – hostinou, či oslavou. Každému je jasné, čo je dôležitejšie. K tomuto rozdielu by sme mohli pripodobniť rozdiel medzi sv. omšou, na ktorej sme účastní, a Eucharistickou procesiou, ktorá bude po nej. Cirkev nám účasť na omši prikazuje, kým procesiu odporúča. Nie je povinná, ale mnohí sa na ňu tešia. Tak nech si ju užijú podobne ako svadobnú hostinu.
Amen.