Audio kázeň
Koho vidí Boh, keď sa prechádza dnešným slovenským mestom a svetom. Pri zamyslení sa nad bohatým mýtnikom Zachejom sa mi vybavujú rôzne súčasné skupiny „verejných hriešnikov“. Možno vieme do niektorej rýchlo zaradiť každého človeka z nášho okolitého sveta fyzického či mediálneho. Všetci sa zhodneme na jednej veci: svet je plný tých, ktorí by sa mali kajať.
Kajúcnici, ktorí sa dnes priznávajú k trestnej činnosti, ktorou škodili spoločnosti, už nie sú zaujímaví. Ani sa nezastavíme a nepýtame, či robia úprimné priznanie a chcú zmeniť to zlé, čo ešte zmeniť môžu a oľutovať to, čo už zmeniť nemôžu. A či vieme pomôcť ich osobnej ceste pokánia, aby sa spolu s nimi očisťovalo spoločenstvo života, ku ktorému patríme. Kajúcnici, ktorých pred našimi očami vyšetrujú, či trestajú, majú na sebe hneď súd akejsi „verejnej mienky“, ktorá sa odvažuje hovoriť, či je trestanie dostatočné alebo nie. Zdá sa, že skoro každý vie rýchlo pomenovať od jeho postojov inak zmýšľajúce skupiny, ktoré by sa mali kajať. Kajúci páchatelia čohokoľvek sú okrem samotného činu vinní aj tým, že svojím priznaním akosi otravujú atmosféru spoločnosti. Veď kvôli nim má pre obavu z pôsobenia mafiánov jedna skupina a druhá sa zas bojí možnej falošnosti kajúcnikov. Množia sa prívlastky pre tých, ktorí by mali meniť zmýšľanie a správanie, aby nás nevyrušovalo. Niektorí (ne)majú byť slniečkármi a iní fašistami; liberáli, ktorí niečo požadujú sú extrémistami a hneď tiež aj fašistami, ale liberálnymi; údajný bezhodnotový progresivista sa má kajať podľa jedných, podľa druhých to má robiť ten, kto sa označí za konzervatívneho, lebo je v ňom iba preoblečená nenávistná extrémna pravica; ak sa nejaké názory spájanú s vierou, tak ich nositelia sú bigoťáci a v prípade cítenia spájaného s učením Katolíckej cirkvi pôjde o katolibáncov; niektorí sú vraj homofóbi, iní sionisti. A napriek vašej najusilovnejšej snahe sa určite niekedy ocitnete na zozname podporovateľov niekoho s nesprávnymi názormi. Nemusíte sa ani na jeho podporu vyjadriť. Stačí, že neviete jasne odsúdiť názory, za ktoré sa zaručene kajať potrebuje a svojou hlúposťou teda patríte medzi jeho užitočných idiotov. Čiastočne je vám tak priznaný stav človeka, ktorému je ponúkaná možnosť sa zo svojej hlúposti vymaniť. Správnym vyjadrením by ste sa stali súčasťou vyvolenej skupiny, ktorá vie, kto je tu hriešny človek. Ostávate ďalej súčasťou takéhoto davu?
Teraz, ako aj vtedy, sa Boh prechádza svetom a mestom. Vtedy sa to dialo uprostred mesta Jericha, keď ním Ježiš prechádzal, aby sa vydal na cestu do Jeruzalema. Do mesta požehnania postaveného na výšinách sa Ježiš vyberá z mesta zatratenia; z Jericha. Je to polohou úplne najnižšie mesto, až pod hladinou mora, v ktorom mali sídliť bytosti zla. Aj vtedy boli tí iní hriešnikmi, ktorí sa potrebujú kajať. Takže sme sa zhodli. Naozaj sú všetci verejnými hriešnikmi. Zvyčajne ale vieme verejne pomenovať iba hriech iného, nie svoj. Presne takýto bol zástup hriešneho mesta Jericha. Vedel pomenovať hriešnika Zacheja a aj jeho dom nazýval hriešnym.
Táto postava si teda žiada našu pozornosť, tak ako upútala pozornosť Spasiteľa. Zachej vychádza na planý figovník, aby odtiaľ zbadal Ježiša. Prečo vychádza na takýto strom? Vysvetlením by mohlo byť, že mu tam vo výhľade neprekážalo lístie a aj preto bol označený ako planý. No cítime, že je potom zbytočný akýkoľvek komentár o druhu vyschnutého stromu. Nezáleží, že je to figovník. Ale na tom v skutočnosti záleží. Figovník je symbol. Je v ňom vyvolený ľud Izrael s celými jeho dejinami a toho všetkého sa drží hriešny syn Izraela. A práve na tomto strome ho Ježiš zbadá.
Spomeňme aj to, že jediný strom, o ktorom vieme, že sa nachádzal v rajskej záhrade bol figovník. Nevieme nijako doložiť, že tam boli jablká, aj keď ich na obrazoch raja v európskom svete nachádzame. Nie iba v umeleckom vyjadrení, ale často aj v názoroch na iných ľudí si vyberáme, aký typ ovocia na nich chceme vidieť, takže nás originálne ovocie zvyčajne prekvapí a vyrušuje. Každý z nás však stojí pod stromom vlastnej spirituality.
Práve v objavovaní symboliky je sila príbehu. Tam, na strome osobnej spirituality túžiacej zbadať pravdu, Ježiš človeka vidí. Aj vyschýnajúci strom poslúži, aby bolo vďaka nemu možné zbadať a potom stretnúť Ježiša. (Aj Kristov kríž bol iba vyschnutým stromom!) Iba tento hriešnik počuje slová: „Zachej, dnes musím zostať v tvojom dome…“ Prichádzajú k nemu tam, kde si priznal svoju malosť a potrebu vidieť toho, kto svetom prechádza s láskou. Lebo v ňom a v spiritualite, z ktorej vyrastal, láska teraz vysychala. Priznal však svoju osobnú malosť a oporu duchovného dedičstva použil ako príležitosť vidieť ďalej. Túžil spoznať pravú lásku prichádzajúcu s Ježišom. Bol hriešnikom spomedzi hriešnikov v hriešnom meste. A predsa nezostal v dave hriešnikov. Kajúcnosť ho premenila na terč ostatných, pre ktorých bol už iným. Ale kráčajúca láska so spásou, vošla len k tomuto hriešnemu človeku do domu. Svet je nie iba plný hriešnych ľudí, ale sú v ňom iba ľudia hriešni. No nie všetci nájdu odvahu pravdu vidieť, priznať si ju a konať tak, ako konal hriešnik Zachej. Mnohí spoluvytvárajú a stotožňujú sa s niektorou „verejnou mienkou“, ktorá možno pravdivo pomenuje hriešnika Zacheja a jeho hriechy. Nedovolí im však oddeliť sa od zástupu a s osobne spoznanou malosťou vystúpiť na, hoc aj vysychajúci strom vlastnej spirituality, na ktorom ťa Láska a Spása môže vidieť a osloviť. Vedomý si svojej nedostatočnosti a hriešnosti len potom môžeš zostúpiť späť medzi ľudí ako skutočný kajúcnik, aby si ju prijal vo svojom dome. Ovocie veľkodušnej nápravy je rajská premena aj v dnešnom Jerichu otvorená pre každý nový plod duchovného dozrievania.
Brat Ján Macej, kapucín