Audio kázeň
Chcel by som začať vtipom. Stretli sa dvaja kamaráti: „Ahoj, dávno som ťa nevidel, ako sa máš, čo máš nové?“
„Ále vieš čo? Kúpil som si slona!“
„Slona? A to ti je už len načo?“
„Vieš, aká je to paráda? Mám to na záhrade, pasie sa to tam, tak sa mi vlastne stará o trávnik. Tým veľkým chobotom mi to aj poumýva auto. Deti sa s tým hrajú, susedia závidia, manželka sa teší…“
„Ty, a koľko stojí taký slon?“
„Normálne aj 15000, ale ja by som ti ho vedel predať za 14.000.“
„Dobre, beriem.“
Stretli sa o mesiac. „Ahoj, ako sa máš, čo máš nové?“ „Ále, ani sa nepýtaj.“ „Čo ťa trápi?“
„No ten slon! To si ma nahovoril na peknú hlúposť! Na záhrade mi to ryje, trávnik mám už úplne zdevastovaný… Oprel sa mi o auto, úplne mi ho preliačil. Decká sa toho boja, susedia sa mi smejú, manželka sa chce so mnou rozviesť…“
„Počúvaj…! Nehovoríš pekne o sloníkovi… Takto ho nepredáš…!“ (Pauza)
To je také zo života
Na jednom kresťanskom rádiu existuje relácia, kde predstavujú niektoré farnosti. Je to reportáž o živote farnosti, kde sú rozhovory s farárom a aj s niektorými vybranými farníkmi, ktorí o farnosti a o rôznych aktivitách v tejto farnosti rozprávajú. Hovoril mi jeden kolega o tom, že raz boli nahrávať aj uňho. Keď potom už hotovú reláciu počúval, nechcelo sa mu veriť, že je to o jeho farnosti. Hovoril si, že by veľmi chcel slúžiť v takej farnosti, kde je tak živo, kde je všetko také ideálne, kde je toľko aktivít… Je to samozrejme, keď sa niekto chce pochváliť, tak hovorí len o pozitívach, vyberá to najlepšie.
Ale funguje to aj naopak. Keď napríklad politická opozícia hovorí o vláde, tak sa zdá, že je v štáte úplne všetko zle, že tam nič nefunguje. Vyberá sa len to zlé, a čím horšie, tým lepšie.
Takéto informovanie je veľmi účinné, ale je veľmi nebezpečné, lebo je tendenčné, zavádza, nie je pravdivé.
Aj naše myslenie samo má snahu správať sa tendenčne. Úplne podvedome, automaticky zvykneme si pamätať veci, ktoré nás stavajú do dobrého svetla a vymazávať z pamäte to, čo nás zahanbuje. Alebo máme svoje predstavy a keď sa stretneme s niečím, čo nám do nich nezapadá, tak to odvrhujeme. Nedávno som pri jednej kázni parafrázoval Ježišove slová: Kto ma vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred svojim Otcom. Kto ma ale zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred mojim Otcom, ktorý je na nebesiach… Po omši som prechádzal okolo dvoch ľudí, ktorí sa o tom rozprávali (kňazovi vždy veľmi lichotí, keď sa o jeho kázni diskutuje ešte aj po omši, takže potešilo ma to). Ale prekvapilo ma, ako jeden z diskutujúcich vehementne popieral, že také čosi Ježiš nemohol vysloviť, že by nás zaprel pred Otcom. Jednoducho mu to nezapadalo do obrazu, ktorý mal vytvorený vo svojej mysli o Ježišovi.
Keďže teda naše myslenie je tendenčné a veľmi tendenčné je aj naše rozprávanie, je veľmi upokojujúce, že Božie Slovo – evanjelium je veľmi pravdivé , realistické a vyhýba sa tendenčnosti. Nazýva sa evanjeliom – radostnou zvesťou, ale nevyhýba sa poukazovaniu aj na druhú stranu mince. Dôkazom toho je aj úryvok z dnešného evanjelia.
Ježiš hlása dobrú zvesť, n pri tom hovorí o oboch stranách mince. Robí to v protikladoch. Ako prvý si všimneme protiklad ohňa a vody.
„Oheň som prišiel vrhnúť na zem…“ O akom ohni tu Ježiš hovorí? Oheň je mimoriadna vec a veľmi často je používaný v reči biblickej symboliky. V starom zákone sa oheň spomína až 378 krát, v Novom 71 krát.
V Starom Zákone má symbol ohňa hlavne dva významy. Jednak oheň naznačuje prítomnosť a konanie Boha – spomeňme si napríklad na zmluvu, ktorú uzatváral Boh a Abrahámom, kde pomedzi obetované zvieratá sa pohybuje plameň fakle, ktorý naznačuje, že Boh obetu prijíma a zmluva je platná. Mojžišovi sa Boh zjavuje v podobe horiaceho kríka. Neskôr ohnivý stĺp sprevádza a chráni Izraelitov, keď vyšli z egyptského zajatia a putovali za slobodou. Na Sinaji bol Boh v podobe ohňa, keď Mojžišovi odovzdával Zákon. V Jeremiášovi a iných prorokoch oheň predstavuje Božie slovo, ktoré horí aj páli vo vnútri človeka.
V druhej skupine prorockej symboliky zas oheň znázorňuje Boží trest – oheň, ktorý vyšľahne a spáli nepriateľov… A to ako v Starom, tak ja v novom zákone, len si spomeňme na podobenstvo o kúkoli, ktorý napokon zhorí v neuhasiteľnom ohni.
Oheň, o ktorom Ježiš rozpráva, je bezpochyby Duch Svätý, ktorý spĺňa obidva významy: Predstavuje reálnu Božiu prítomnosť, no a táto očisťuje od zlého. Duch Svätý sa napokon na Turíce tiež zjavil v podobe plameňov. Tento Duch prináša víťazstvo a Ježiš túži, aby už jeho oheň vzplanul.
Ale hneď hovorí aj o krste, ktorý z gréckeho originálu znamená ponorenie do vody. Aby prišlo ono vzplanutie ohňa, musí mu predchádzať toto ponorenie sa do smrti. Nepríjemne realistické, ale pravdivé…
A znovu sa dostávame k protikladu: na jednej strane nedočkavé tešenie sa na niečo krásne – oheň, spojené z úzkosťou pred niečím nepríjemným.
Veľká inšpirácia pre nás. Tešenie sa na dobro – Ježiš to mal a má to byť charakteristická črta aj nás všetkých. Ak odkladáme s rozhodnutiami pre dobro, tak niečo podstatné nie je v poriadku… Áno, môže to byť spojené so sebazáporom, s námahou, ale je to dobro a stojí mi to za to. Toto je veľmi silné posolstvo a je veľkým podnetom k spytovaniu si svedomia, ako na tom vlastne moje viera je.
No a ďalším realistickým protikladom, ktoré si v dnešnom evanjeliu môžeme všimnúť, je pokoj a rozdelenie. Ježiš je už v starozákonných proroctvách označovaný za „knieža pokoja“. Aj sám hovorí o pokoji: „pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam…“ A tu Ježiš vraví: Nemyslite si, že som prišiel priniesť pokoj, nie pokoj, ale rozdelenie.“
Nie že by ho to tešilo, že by to chcel, on chce pokoj a prináša ho. Prináša nový svet, svet ozajstnej slobody. Ale ten starý svet sa bráni. Kto je viazaný na starý svet, na pripútanosť k majetku, či moci, pýche, alebo nazriadenosti, k pôžitkárstvu, ten bude bojovať proti Ježišovi a všetkému, čo je jeho. Bolo by divné, keby sme nemali nepriateľov… Bolo by divné, keby sme nikomu nevadili…
Ale s touto myšlienkou – prosím – opatrne . Toľkokrát som zažil, že osobnostne pochybní si vysvetľovali svoju neobľúbenosť tým, že to preto ich nemajú radi, lebo oni „hovoria pravdu“.
Evanjelium je naozaj dobrá zvesť . Prináša krásne posolstvo. Ale varuje, že každá minca má dve strany, že neprijatie dobra je zlé. Povzbuďme sa z dnešného stretnutia s Evanjeliom v tom, že po ozajstnom dobre budeme tak nedočkavo túžiť, napriek obavám či strachu, ako túžil Ježiš sám.