Audio kázeň
Ježišove slová z evanjelia tejto nedele ma prekvapujú množstvom obrazov dôležitých pre jeho nasledovníkov. Pre kresťanov, ktorých viera nie je iba fasádou. Jeho reč začína obrazom maličkého stáda, ktoré je pre pokojný spôsob života a malý počet, už zo svojej podstaty slabé pred dravým predátorom. Cítiš sa niekedy vo svojej viere osamotený voči nepochopeniu iných? Spoznávaš, že patríš do malej skupiny – do maličkého stáda, na ktoré číha nebezpečenstvo? Vnímaš ľudí, ktorých stretávaš a krajinu, v ktorej žiješ, ako kresťanské? A čo považuješ za poznávací znak, že je to tak?
Generálny predstavený nášho rehoľného spoločenstva, brat Roberto, povedal našim mladým bratom kapucínom Európy, zhromaždeným v Ríme: Proces sekularizácie na našom kontinente pokročil a dnešní ľudia sa nie zriedka o Boha veľmi nezaujímajú (aj keď sa často za veriacich ešte označia, dodávam). Žijeme pred fasádou kresťanskej Európy, ktorá však už nezodpovedá skutočnosti. Takúto situáciu stále viac potvrdzuje bežná skúsenosť. Je to skutočnosť, ktorú treba v pravde poznávať a prijímať.
Protirečenia v tejto novej realite nastávajú vtedy, keď kresťania, Ježišovi nasledovníci, žijú pravdivo podľa príkladu Ježiša a toto ich svedectvo ostatných ľudí vyrušuje. Konfrontuje ich s otázkou, či myslia, hovoria a konajú správne. Dovtedajší pozorovatelia sa môžu stať kresťanom aj otvorene nepriateľskí. Zaznamenávam rastúci počet ľudí, ktorí sa so mnou o takéto skúsenosti delia. Nedávno sa to stalo realitou aj pre katolíckeho biskupa otvoreného pre dialóg a prítomného vo svetskom prostredí označovanom za miesto ľudskej tolerancie. Vyslovil občiansky nesúhlas s istým prezentovaním skutočnosti, ale ostal v načúvajúcej otvorenosti pripravenej pre dialóg. Aj svojou osobnou prítomnosťou. Skúsil však nepriateľské vyháňanie, ktoré okrem slovných útokov, prešlo aj k zastrašujúcim a zosmiešňujúcim gestám. Zhromaždenie ľudí okolo sa premenilo na aktivistickú skupinku a na dav, ktorý ho súdil.
Riziko takéhoto vývoja situácie už dávno prijal a znášal Ježiš. Bude teda musieť byť ochotný do neho vstúpiť každý kresťan. Nie iba dnes sa búri to hriešne vo svete. Vždy, keď je pravdou Ježišovej lásky ohrozovaný stereotyp niektorej zažitej ľudskej neresti, rastie hnev a postupne vzniká zloba v tých, ktorí túto neresť prijímajú za svoju. Ak sa jej nechcú vzdať, budú ju ospravedlňovať a nazvú ju čnosťou. Preto je vždy možné, že ľudia, ktorí sa stretávajú s radostnou zvesťou evanjelia, od ľahostajného pozorovania zrazu prejdú k odstrkovaniu, či až k útokom. Aj okolo Ježiša sa zhromažďovali ľudia, z ktorých sa na konci jeho účinkovania vytvoril zástup volajúci najprv „Hosanna…“, rýchlo premenený na dav revúci „Ukrižuj…“!
Na takúto premenu spoločnosti okolitých ľudí sa Ježiš usiluje pripraviť svojich učeníkov. Poslucháčov naokolo je mnoho. Kapitola, z ktorej evanjeliová stať pochádza uvádza, že prítomní ľudia po sebe až šliapu. No nie všetci sú učenliví poslucháči učenia. Zákonníci a farizeji na neho na konci predchádzajúcej kapitoly dorážajú a stroja mu úklady, lebo im poukazoval na ich zodpovednosť. V tejto kulise veľkého zástupu a v ňom prítomných ľudí, sa z niektorých stávajú ľudia zlomyseľní. Ježiš sa však venuje svojim učeníkom. Hovorí o nich a pre nich. Sú maličkým stádom, ktorému je dané nebeské kráľovstvo. Apoštol Peter sa pokúsi získať vysvetlenie, či sa podobenstvo prihovára im, alebo všetkým. Ježiš si otázku nevšíma a neodpovedá na ňu. Prečo by to robil, keď ktokoľvek zo zástupu sa môže stať pravde veriacim učeníkom a ktorýkoľvek z učeníkov môže byť súčasťou nenávistne súdiaceho davu?
Nechceme sa dať oklamať. Davom nie sú iba tí, čo nenávistne kričia na kresťanov stojacich za Kristom a za hodnotami, ktoré od neho prijali. Aj takí, čo sa označia za kresťanov a teda za Ježišových učeníkov sa niekedy spájajú, aby nenávistne odsudzovali a potom podľa možnosti porazili a ponížili ľudí s iným názorom. Preto sa Ježiš pri Petrovej otázke nezastavuje, aby vysvetľoval, kto ku akej skupine patrí a kto sú tí prenasledovaní. O tom totiž nerozhoduje pekná fasáda, hoci aj náboženská, či tá sekulárna. Skupina zákonníkov a farizejov sa Ježišovi stala nepriateľskou z náboženských dôvodov, ktoré by jej členovia nazvali zbožnou horlivosťou. Aj dnes sa objavujú horliví jednotlivci a spoločensky i politicky angažované skupiny, ktoré ukazujú fasádu kresťanských hodnôt. Vnútornú skutočnosť, že sú Kristovými učeníkmi však nedokazujú rozhorčené slová. Rovnako ako o postoji tolerancie a rešpektu vôbec nerozhoduje fasáda sekulárne sa vyjadrujúceho, nestranného človeka, zastávajúceho občianske hodnoty. Nech by sa niektoré skupiny v sekulárnom svete chceli tváriť akokoľvek nezávislo a nestranne, ľudia v nich rovnako podliehajú vlastným stereotypom, vlastne presnejšie predsudkom, ako aj ľudia náboženskí. Populistické nálepky zoskupení rôznych druhov sú priehľadnou, no aj dnes stále účinnou taktikou propagandy, ktorú však Boží Syn už dávno odmietol. Syn človeka neprišiel, aby sa presadil propagandou, ale láskou, ktorej vracia jej pravý obsah vždy, keď ho ľudské konanie vyprázdňuje z jeho podstaty.
Preto sa dnešní učeníci a pastieri učia odmietať hľadanie nepriateľa i nezdravé nálepkovanie jednotlivcov a skupín. Rozlišujú znaky učeníkov podľa Ježišovho učenia a denno denne sa namáhajú s ich správnym uplatnením v pravdivej láske. To sú tie ďalšie obrazy v stati na dnešnú nedeľu. Dlhšie znenie evanjelia obsahovalo spomínané obrazy. V kratšom znení nachádzame opis postojov tých, ktorí chcú nasledovať Učiteľa a žiť pre nebeské kráľovstvo, pričom „nosia mešec nebeských, nie pozemských pokladov“, „sú bdelými sluhami – opásaní a so zažatou lampou“, „sú strážcami bdelými pred príchodom zlodeja“. V týchto charakteristických znakoch spočíva rozdiel medzi tými, čo Ježišovo učenie nie iba počúvajú, ale sa ho učia uskutočňovať. Je za nimi viera, ktorá dúfa v naplnenie Božích prisľúbení z jeho moci a preto sa neutieka k vlastnej propagande. Ba práve povrchnú propagandu pochádzajúcu z akéhokoľvek pôvodu usvedčuje z nepravosti. Kresťanskou bude nie krajina, v ktorej sa ku kresťanstvu prihlási väčšina obyvateľov. Bude to hlavne krajina, v ktorej sú Ježišovi učeníci viditeľní ako tí, čo sú pripravení s láskou „rovnako znášať dobrý i zlý údel“ (Múd 18,9). Učia sa, že nebeské kráľovstvo im už je dané a preto nepotrebujú vonkajšiu fasádu, za ktorú by skrývali to, kým skutočne sú.