Audio kázeň
Dnes sa stretávame s veľkým plánovaním života. Už od malička majú deti nalinajkované krúžky umelecké či športové, jazyky, niekedy celú budúcnosť. A pritom je jasné, že život je vo svojej podstate plný prekvapení a neočakávaných zvratov. Presahuje nás a tak zostáva otázka, nakoľko treba plánovať a nakoľko treba veriť, že aj Boh má s nami svoj plán, ktorý sa realizuje vo vzácnom dialógu s Ním.
Tým, že nás Boh stvoril a postavil do nejakej doby, do nejakej krajiny, národa či pohlavia nám veľa naznačil. Zároveň tu máme množstvo priestoru na svoju slobodu ako s tým všetkým naložíme. A potom sú tu jeho prisľúbenia, rozmery života, ktoré hľadáme a snažíme sa im porozumieť. Top prioritou je účasť na živote v Božom kráľovstve dnes, tu a teraz a pozvanie pracovať na jeho budovaní.
Dnešné evanjelium hovorí aj o tom, aký nesmierne krehký je vzťah medzi tým, čo si človek naplánuje a tým, čo nám Boh Otec sľúbil. Zachytáva to evanjelista Lukáš v 12 kapitole v podobenstve o bohatom človekovi:
Ježiš im povedal podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘
Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?‘
Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý. Lk 12, 16-21
Bohatý človek z dnešného evanjelia si pred seba kladie svoje ľudské plány. Mohli by sme ich pomenovať v 3 rozmeroch, ktoré sa podľa neho navzájom podporovali a spolu súviseli: najprv to bolo nahromadiť bohatstvo. To by mu malo zabezpečiť podľa jeho chápania dlhý život. A nakoniec v tých dlhých rokoch pokojný a veselý život. To bol plán, plán ktorý vyzerá dobre a myslím si, že korešponduje s plánmi mnohých ľudí okolo nás. A do toho vstupuje Boh a hovorí mu slovo, ktoré maže celý jeho plán života. Namiesto života na dlhé roky ešte tejto noci tvoj život končí. Namiesto veselosti prichádza predstúpenie pred toho, kto posúdi tvoj život. A na margo všetkého, čo sa ti podarilo nahromadiť, zaznieva až ironická otázka: čie to všetko bude..?
Do toho všetkého prichádza pozvanie z druhého čítania. Pozvanie k múdrosti nežiť odtrhnutý od života, ale aj tak okrem vecí tohto sveta si hromadiť poklady, ktoré sú akoby povedal sv. apoštol Pavol zhora. Ako hľadať to, čo je hore? A ako to rozlíšiť od toho, čo je tu dole, je zdola a je pozemské?
Ľudia, ktorí sa dopracovali ku kontemplatívnemu mysleniu, zvykli hovorievať, že veci tohto sveta od vecí Božieho kráľovstva sa dajú odlíšiť takto. Keď túžiš po niečom z tohto sveta, tak sa na to tešíš. Čakáš, šporíš, snažíš sa, aby si to získal a keď sa ti to podarí, tvoja radosť sa postupne pominie, alebo aspoň poriadne zníži, keď zistíš, že to, čo si získal nevládze naplniť tvoje srdce. A tak sa môžeš začať tešiť na novú vec tohto sveta, aby si zažil na konci tohto procesu podobnú skúsenosť. A takto to môže ísť stále dookola, aby si sa napokon stal nespokojných skeptickým človekom, ktorý bude dávať za pravdu provokatívnym slovám autora z dnešného prvého čítania. Ten totiž mal takú skúsenosť, že nič sa neoplatí, nič nestojí za to, aby sa to žilo, po ničom netreba túžiť ani sa o to snažiť.
Naproti tomu, keď túžiš po veciach, ktoré prichádzajú zhora máš tiež očakávania a tešíš sa. Ale keď ich získaš, veci Božieho kráľovstva, to dedičstvo, ktoré máme od Otca v nebi, radosť sa nestratí, ale naopak narastie a ty z nej žiješ. A žiješ z nej niekedy veľmi dlhý čas, ba dokonca budeme všetci z nej žiť aj vo svete, kde už nebude čas.
Evanjelista dnes nazýva človeka bláznom. Je to ale vyjadrenie, ktoré hrozí každému jednému z nás. A to vtedy, keď si myslíme, že si svoj život dokážeme naplánovať a zrealizovať lepšie než nám ho svojimi prísľubmi a svojou múdrosťou orámcoval Boh! A tu sa oplatí na chvíľu zastaviť. Určite tým nechcem povedať, že by sme nemali premýšľať nad tým, čo chceme od života, čo nás baví, kde chceme pracovať a ako chceme žiť. Ale potrebujeme si dať pozor na to, aby sme neupadli do pasce, v ktorej sa ocitol jeden môj známy človek. A popísal by som to takto. Je to človek, ktorý je úspešný vo svojom živote, spokojný zo sebou, snažiaci sa ako my všetci uchopiť svoj život do vlastných rúk a urobiť z neho dar pre druhých aj pre Boha. Ale v poslednom čase zažil tento človek nemalé prekvapenie. Prihodila sa mu do života udalosť, ktorá celkom zmenila nastavenie jeho života. A to tak, že jeho starý spôsob života ktorý žil doteraz, začal odchádzať do minulosti. A hlási sa čoraz naliehavejšie o slovo niečo nové, čo je aktuálne a potrebné. A tento vzácny a múdry človek mi hovorí: myslel som si, že mám svoj život v rukách a zistil som, že je to naopak, život má v hrsti mňa. Neviem sa starého života pustiť aj keď vidím, že ma ťahá do temnoty. Ale chvála Bohu, že na to prišiel a mohol sa s tým pustiť do boja.
Povzbuďme sa na inom príbehu evanjelia, kedy bohatý človek spravuje majetok a zažíva krízu lebo sa mu zmenšuje. A tiež rozmýšľa čo bude robiť, keď manuálne pracovať nevládze a žobrať sa hanbí. A vtedy dostane nápad a začne majetok rozdávať, delí sa s tými, ktorí to potrebujú. A Pán majetku ho pochváli za to, že si múdro počínal. Všetko okolo nás patrí Bohu, len my sa tvárime, že je to naše. Svet je v skutočnosti Boží, všetko nám je darované a my – ak vidíme optikou Božieho kráľovstva – tak vieme, že môžeme byť vďační a že bohatí sme len tým, čo dávame. Ten, kto nevidí Božie kráľovstvo a ani neverí, že existuje pokračuje v snahe vlastniť a vlastniť čoraz viac, teda hromadiť.
Takže na záver: vyber si Abrahám alebo Lót? ďakovať a deliť sa alebo vlastniť a hromadiť. Požehnanú nedeľu prajem.
Dominik Markoš, farár na Sliači