Audio kázeň
Brat František z Assisi sa zdráhal prijímať dary a veľmi sa vyhýbal peniazom. Nie však preto, žeby ich považoval za zlé samé o sebe. Videl však, že potreba niečo vlastniť, môže človeka pripraviť o spravodlivé i milosrdné delenie sa. A pritom, všetko, čo tu máme, nemáme „mať“, ale „byť“ správcami toho, čo nám bolo zapožičané. Pre toto poznanie bol, ako nám svedčia historické pramene, František často až nezdravo prísny na seba. Lebo nechel byť zlodejom almužny – teda daru určeného, či len jednoducho potrebného inému človeku.
Aj Božie slovo na túto nedeľu si všíma spravovanie pozemského majetku. Dnešný príbeh, akoby sa však vymykal celej logike poctivého nakladania s majetkom iných. Svätý Lukáš, evanjelista sa príbehom spojeným s touto témou často venuje už od štrnástej kapitoly. A zrazu v šestnástej kapitole chváli správcu, ktorý si nepočínal lojálne voči bohatému majiteľovi. O čo tu teda ide? Nemusíme podrobne rozoberať všetky ťažkosti v texte. Stačí jednoduché nasmerovanie otázky, koho sa týka ôsmy verš, v ktorom správca dostáva pochvalu od svojho pána. Len ťažko bude šikovného správcu chváliť majetnícky boháč, ktorý sa ani neunúval skúmať, či si správca počínal poctivo. Hneď po udaní mu zobral celú správu majetku. Text ho nazýva bohatým človekom. To je jedno možné vysvetlenie. Druhé sa zakladá na tom, že správcu nazýva šikovným a chváli ho Pán, nazvaný „Kyrios“ (Por. Lk 16,8). A to je titul prvými kresťanmi prisudzovaný Ježišovi ako Bohu. Inými slovami, Ježiš, ako Pán a majiteľ všetkého stvoreného, chváli šikovné počínanie správcu majetku. Zavolal si totiž dlžníkov a kázal im spísať nižšie dlžobné úpisy, než bol ich pôvodný dlh. Veril, že pre ušetrený pozemský majetok, budú ochotní pomôcť mu ako svojmu dobrodincovi, keď bude on v núdzi. A tento prezieravý postoj Ježiš chváli.
Toto podobenstvo nepozýva k nepoctivosti, ale k prezieravosti. Tá nás učí, že nad pozemským majetkom máme len správu. Máme ho teda používať tak, aby bol na úžitok našim blížnym. Ba nespravodlivou sa má nazvať situácia, keď niektorí hromadia zisky, zatiaľ čo iní zápasia o základné životné potreby, ako je zaplatenie bývania, dostatočne zdravá strava, potrebné vzdelanie, prostriedky na liečbu choroby…
František z Assisi by to nazval kradnutie almužny tým, ktorým podľa milosrdnej spravodlivosti patrí. V tomto svetle adresuje dnešné evanjelium výčitku hlavne synom svetla – kresťanom: „synovia sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla“ (Por. Lk 16,8). Tí, čo bez vízie večnosti žijú v tomto svete v bratskom zdieľaní hmotných dobier, nie sú výčitkou pre nás, kresťanov, že sme málo prezieraví napriek poznaniu, ktorého sa nám dostalo? Ba nie je obrovským pohoršením, ak sa sústredíme hlavne na hromadenie majetku? Kresťan sa určite nemôže ospravedlniť za podvodné získanie, či nepoctivú správu majetku výhovorkou, že iní ľudia kopia bohatstvo vo veľkom a že potrebuje niečo mať pre svoje dobré ciele. Toto správanie kresťanov je popieraním evanjelia, ktoré dnes počúvame. To je logika bohatého človeka, ktorý sa nepýta na spravodlivé potreby iných ľudí. Je zaslepený nárokom „mať“. A preto sa časom už necíti povinný byť bratom. To sa však pred súdom vyšším ako je iba ten ľudský, ukáže ako nespravodlivá krádež. Táto nespravodlivosť pred Pánom sveta ostáva, aj keď ju nedokážu odstraňovať ľudské súdy. Pred Ježišom platí ochota „byť“ bratom, spoločníkom ostatných ľudí v správe toto, čo sme dostali. A deliť sa o majetok s tým, kto ho práve súrne potrebuje.
Podľa Božieho slova tejto nedele je teda potrebné, aby sa „konali prosby, modlitby a orodovania za všetkých ľudí… i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom“ (Por. 1 Tim 2,1-2). Prosme zvlášť za tých, čo sú na zodpovedných miestach, aby mali dostatok spravodlivej múdrosti i odvahy. Aby mohli „byť“ šikovnými správcami nášho majetku pre spoločné dobro a úžitok, nie pre vlastný prospech niektorých. Úspešnou pozemskou cestou nás všetkých nie je spravodlivé zmýšľanie iba tých, čo sú na „vyššom mieste“. Určite sa medzi nimi nájdu takí, ktorí aj zo súčasnej ťažkej hospodárskej situácie Slovenska a Európy budú chcieť pre seba čo najviac „mať“. A iste sa nájde aj dosť ľudí bez vplyvného postavenia, ktorí ich budú nasledovať. Svoje menšie hromadenie nespravodlivej mamony budú zakrývať výhovorkou na iných, väčších a vyššie postavených zlodejov.
Pokoj v srdci jednotlivcov, v celej našej krajine i Európe sa však rodí cez tých, ktorí sa rozhodujú „byť“ prezieravými a spravodlivo milosrdnými bratmi všetkých ostatných. Nikto nemôže zabrániť, aby si sa milosrdne a spravodlivo podelil s tým, čo máš teraz nad tvoje skutočné potreby. Nikto ti nemôže zabrániť, aby si sa stal prezieravým správcom, ktorý sa naučil byť bratom núdzneho. Sám, či spoločne s inými možno môžeš podporiť niekoho, kto potrebuje nutnú liečbu v zápase s ťažkou chorobou, či finančnú podporu v núdzi. Možno môžeš dať svoj čas a schopnosti do združenia, ktoré takú pomoc vie poskytnúť. Možno sa môžeš stať bratom tomu, ktorý je utečnecom a nemá kde bývať, aby si mu výhodne poskytol bývanie a nie z jeho biedy iba „mať“ zisk. Byť bratom môže znamenať aj svojimi odbornými vedomosťami pomôcť k úspornému hospodáreniu, tým ktorí sa ho teraz tak veľmi potrebujú a chcú sa ho učiť. Byť si bratmi je najkreatívnejší sen ľudstva.
Po bratovi Františkovi z Assisi je tu dnes ďalší František, Rímsky pápež, ktorý sníva o ľudstve, ktoré sa odvráti od nenávisti a napádania brata i od pohŕdania pre jeho slabosť v núdzi. Bieda sa v tomto sne ukazuje ako príležitosť „byť“ nikomu bratom. Už dnes sa také ľudstvo môže rodiť v tvojej rodine, v tvojom meste, v tvojej vlasti… Môžeš sa rozhodnúť niečo zo situácie, ktorou prechádzame iba „mať“. A všetko, čo tak získaš, ti zaručene bude odobraté. Alebo sa v tejto situácii môžeš rozhodnúť „byť“ niekomu nablízku a stať sa jeho bratom. Tvoj život sa stane uskutočnením sna o živote ľudí v bratskej blízkosti. A to bude dedičstvo, ktoré ľuďom po tebe ostane, aj keď tu z tvojho majetku už dávno nič nebude.
Vyber si.