Audio kázeň
Boh, Stvoriteľ vie, ako nás ľudí utvoril. On hovorí človeku, kým je a kým sa stať má. V prvom čítaní tejto druhej pôstnej nedele sa osobne prihovára Abramovi a odpovedá aj na jeho otázky, či pochybnosti, ako sa môže uskutočniť to, čo mu Boh sľubuje. Zostávajú v pokračujúcom dialógu slov a činov.
Preto si prísľub, že sa Abram stane otcom veľkého národa viery žiada, aby bol niečím potvrdený. Boh dáva prísľub zmluvy, ktorej ostane vždy verný. A to aj vtedy, keď zo svojej vernosti odbočí človek. Abram sa v dôvere otvorí týmto Božím sľubom a plánom. Učí sa nasmerovať svoje kroky podľa toho, čo hovorí Boh. Môže si spomenúť na to, ako ho Boh chránil a priviedol z ďalekej krajiny. A teraz ešte naviac počuje, kým sa má stať.
Ako každý z nás zisťuje to, kým je? Veľmi dôležitým zdrojom poznania o mne samom je to, čo vo mne vidia osoby, ktoré sa stanú dôležitými v mojom živote. Človek od ľudí, ktorí sú pre neho významní, prijíma predstavu o tom, aký je a čo by mal vykonať. To je pre neho prirodzené. Najskôr sú to otec a mama, ale nie zriedka sa takými rýchlo stanú aj iné osoby, prehovárajúce do jeho života. Každý človek, ktorý sa stane významnou osobou pre iných, má veľkú zodpovednosť. Jeho slová a skutky, ktorými do života iných vstúpi majú veľký vplyv. Takáto možnosť nie je zverená iba tým, ktorí sú v pozícii osobne prítomnej autority. Nie je to iba otec a mama, vychovávateľ, učiteľ, priamy pracovný nadriadený… Veľkú dôležitosť majú autority spoločenské: politické i duchovné a niekedy aj iné. A veľmi dôležté je to, aký obraz o človeku – kým je a kým má byť – majú títo dôležití ľudia. Ich prítomnosť na významných postoch totiž neznamená, že sú dokonalí a ich spoločenská moc nezaručuje, že majú správny obraz o tom, kým je a má byť človek. Nikto z ľudí nemá právo vyvyšovať sa nad iných, lebo nemá právo vyvýšiť svoje zámery nad tie Božie. Táto pravda však neznamená, že sa ľudia nepokúšajú seba a svoje predstavy a plány presadiť proti právam Božím a ľudským. Preto sa učíme pozorne počúvať Boha, aby sme sa nevzdali pravdy. V posledných storočiach sa totiž už niekoľko krát našli ľudia, ktorý chceli vytvoriť „nového človeka“. Rozhodli sa vravieť človeku kým je a kým sa môže a má stať. Tieto ľudské pokusy opakovane zanechávajú za sebou spúšť na zemi. Teraz o tom znova dostávame bolestný dôkaz v hrôzach vojny.
Božie slovo tejto nedele nám veľa objasní. Opisuje ľudí, ktorí sú nápomocní Bohu, aby svet učil svoju predstavu o človeku. Zhodný znak týchto ľudí, ktorým sa Boh prihovoril je ten, že postupne uznávajú svoju slabosť.
Abram – autorita viery i Peter, Jakub a Ján, ktorých k sebe pozval Ježiš, sú premožení spánkom. V prvom čítaní Abram nevydrží bdieť, keď Boh zmluvou potvrdzuje sľuby, ktoré mu dal. A v evanjeliu premôže spánok troch vyvolených apoštolov pri Ježišovom Premenení. Sú pozvaní vidieť, že sa začína napĺňať Boží plán a jeho prisľúbenia, no nie sú schopní uniesť ho celý. V týchto dôležitých chvíľach sa ukazuje ľudská ohraničenosť a neschopnosť dohliadať na to, čo sa má v dejinách uskutočniť. Je to nad ľudské sily. Spása patrí Bohu.
Abram premenený na Abraháma dostal prísľub, že do jeho potomstva viery prídu národy východu i západu. Prísľub je daný všetkým národom i každému človeku. Nie jednému človeku, ani jednému národu na zemi, aby si podmaňoval ostatné. Aj autorita apoštola Petra musela prejsť premenou v skúške jeho slabosti. Spolu s ďalšími svedkami Ježišovho Premenenia, znova zaspal v čase jeho najväčšieho utrpenia v Getsemanskej záhrade. A potom sa mečom snažil Božie kráľovstvo uskutočniť podľa svojej predstavy. Možno sa pritom odvolával na nutnú vojenskú akciu pre obranu Mesiáša. Takú ochranu však Ježiš pre svoj plán spásy nepotrebuje a nechce. Ježišovo napomenutie Petrovi platí pre náboženských, politických i akýchkoľvek iných vodcov a vplyvné osôby dnešných čias: „Schovaj zbraň!“ Je to Boh a Boží Syn Ježiš, ktorý má v rukách moc naplniť Boží plán. On oznámi každému človeku kým je a kým sa stať má. Vďaka Ježišovi ľudia skutočne počuli: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“
Cez žiadneho samozvaného ľudského prostredníka sa ľudia nebudú dozvedať kým sú a kým majú byť. Iba v spáse získanej nám Ježišom budeme pravdivo počuť: „Ty si môj milovaný syn…“ a Ježiš nás vie učiť, ako sa Božími deťmi môžeme a máme denne stávať. On bude všetky ochotné deti tejto zeme vychovávať a viesť, aby sa naozaj stali Božími deťmi. Takými, akými už teraz sme a akými sa máme stať v plnosti pre nás pripravenej od Otca.