Úvod:
Bratia a sestry!
Vítam vás na tretej bohoslužbe Veľkonočného trojdnia. Dovoľte, aby som ju uviedol slovami pápeža Františka z buly Nádej nezahanbuje: „Ježiš, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych je srdcom našej viery. Svätý Pavol opisuje jadro našej nádeje takto: Odovzdal som vám predovšetkým, to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa „Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Kresťanská nádej spočíva práve v tomto: tvárou v tvár smrti, keď sa zdá, že sa všetko končí, nadobúdame istotu, že vďaka Kristovi, vďaka jeho milosti, ktorú nám odovzdal v krste, život sa neodníma, iba mení a to navždy.“
I podľa týchto slov začíname našu bohoslužbu symbolicky v čase, keď zapadlo slnko a nastáva tma. Do tejto tmy nám však žiari svetlo ohňa, ktoré symbolizuje Božiu lásku. Od neho zapálime Veľkonočnú sviecu, ktorá symbolizuje nášho Pána Ježiša Krista. Veď On je nositeľom tejto lásky a jej víťazstva. On premohol temnotu smrti a zjavil nám nový život. Keďže od krstu sme nositeľmi tohto života aj my, po prvom zvolaní „Svetlo Kristovo“ a našej odpovedi „Bohu vďaka“ zapálime od Veľkonočnej sviece aj my svoje. V ich svetle nastúpime na cestu do chrámu. Pred vstupom dnu bude nasledovať druhé zvolanie „Svetlo Kristovo“ a odpoveď „Bohu vďaka“. Po osvietení chrámu našimi sviecami nasleduje tretie zvolanie, rozžatie všetkých svetiel v kostole a veľkonočný chválospev, ktorí budeme počúvať stojac so zapálenými sviečkami v rukách.
Po veľkonočnom chválospeve:
Veľkonočný chválospev zavŕšil obrad svetla, prvú časť dnešnej liturgie. Preto si môžeme zhasnúť svoje sviece… Zapálime si ich znovu, keď sa v rámci liturgie prihlásime k svojmu krstu.
Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným. Aj skutočnosť dokazuje že dobre pripravený projekt býva úspešnejší a najmä udržateľnejší. I projekt vykúpenia ľudstva mal svoju prípravu, ktorá trvala stáročia. Spomienkou na ňu začne druhá časť dnešnej liturgie – bohoslužba slova, pri ktorej odznejú 4 biblické starozákonné texty.
V určitom slova zmysle príprava začala povolaním Abraháma a zmluvou, ktorú s ním Boh uzavrel. Prísľub o požehnaní všetkých národov zeme, ktorý budeme počuť v závere prvého čítania, sa vzťahuje aj na nás. Na spoločenstvo veriacich, Cirkev i na každého osobne. Preto odpoveďou na toto čítanie bude naše zamyslenie nad našou vlastnou cestou viery.
Prísľub daný Abrahámovi začal rozmnožením jeho telesného potomstva, čo sa aj stalo. O pár storočí sa Boh ujíma jeho potomkov, ktorí sa dostali do zlej situácie v Egypte a vyvádza ich odtiaľ preč. O tom bude druhé čítanie, na ktoré odpovieme chválospevom, ktorý zaznel po vyslobodení a prechode cez more.
Po vyslobodení Izraela z Egypta, uzavrel Boh s národom zmluvu pod horou Sinaj. Keďže bola zo strany ľudí často znevážená a porušená, Boh cez prorokov sľubuje novú. Jeho cesty a myšlienky sú totiž vysoko nad našimi a preto veľkodušne odpúšťa. Tieto veci budeme počuť v treťom čítaní z knihy proroka Izaiáša. Vo chvíli ticha po ňom sa môžeme zamyslieť nad svojim osobným vzťahom k Bohu a ďakovať za jeho odpúšťajúcu lásku, ktorou sprevádza náš život.
Na záver budeme počúvať proroka Ezechiela, ktorý tiež spomína novú zmluvu. Pôvodne išlo o povzbudenie Izraelitov v Babylonskom zajatí. Slová o novom srdci a novom duchu, sú však aktuálne aj dnes. Preto na čítanie odpovieme spevom, ktorý vyjadrí našu túžbu po čistom srdci.
(Čítania 2, 3, 5, 7. Po poslednom žalm 51)
Po 4. čítaní, tichu a modlitbe:
Uzatvorenie novej zmluvy medzi Bohom a ľudstvom uskutočnil náš Pán Ježiš Kristus obetou svojho života na kríži. Pápež František píše, že „pre nás podstúpil drámu smrti. Otcova láska ho vzkriesila v sile Ducha, čím sa jeho človečenstvo stalo prvotinou večnosti pre našu spásu.“ O tejto blízkosti medzi jeho osudom, vykupiteľským dielom, a nami bude čítanie z Listu sv. apoštola Pavla Rimanom. Skôr ako si ho vypočujeme, zaspievame Bohu na slávu. Opäť sa rozozvučia zvony i organ (a na oltár položíme sochu Zmŕtvychvstalého). Vrcholom dnešnej bohoslužby slova bude opis veľkonočného rána v podaní svätého Lukáša.
Po homílii:
Sme v závere druhej, najdlhšej časti dnešnej liturgie. Tretia časť je podľa dávnej tradície venovaná krstu. „V krste sme totiž pochovaní spolu s Kristom a v ňom, vzkriesenom, dostávame dar nového života, ktorý rúca múr smrti a robí z neho prechod do večnosti“ – píše Svätý Otec. V katedrále i niektorých iných kostoloch dnes prijímajú krst dospelí katechumeni. U nás sa požehná krstný prameň, voda, ktorou budeme krstiť počas Veľkonočného obdobia.
Obrad je pre nás aj pripomenutím nášho vlastného krstu. Vstúpili sme ním do spoločenstva svätých. Preto sa v úvode obradu obrátime na členov oslávenej Cirkvi v nebi. Po litániách k všetkým svätým kňaz požehná krstnú vodu. Jeho modlitba vyvrcholí ponorením veľkonočnej sviece, symbolu vzkrieseného Krista, do vody. Následne si od tejto sviece odpálime svoje sviečky, tak ako naši rodičia od nej dostali svetlo pri našom krste. Dnes sa k svojmu krstu prihlásime sami obnovením krstných sľubov a pokropením krstnou vodou. Medzi iným vyznáme, že veríme v život večný. Podľa Svätého Otca „kresťanská nádej nachádza v týchto slovách základnú oporu. Je to vlastne teologálna čnosť, ktorou túžime po večnom živote ako po svojom šťastí.“
Po spoločných modlitbách veriacich.
Naša slávnosť pokračuje bohoslužbou obety, čo je štvrtá a posledná časť dnešnej liturgie. Veľkonočný Baránok – Kristus chce, aby sa obeta jeho života sprítomňovala v jeho ľude až do konca čias. Spôsob tohto sprítomnenia nám ukázal v predvečer svojho umučenia. S radosťou, že nás pozval a začlenil medzi svoj ľud, sa zúčastníme na obetnej hostine, kde sa nám Kristus sám dá za pokrm pre naše duše.
Po modlitbe „po prijímaní“; pred požehnaním, alebo procesiou.
Sme v závere obradu Veľkonočnej vigílie, v ktorom sme si znovu uvedomili dejiny spásy sveta i našej osobnej. Pápež František nás povzbudzuje: „Vďaka nádeji, v ktorej sme boli spasení, máme pri pohľade na plynúci čas istotu, že dejiny ľudstva a každého z nás nesmerujú do slepej uličky, alebo temnej priepasti, ale sú zamerané na stretnutie s Pánom slávy. Žime teda v očakávaní jeho príchodu a v nádeji, že v ňom budeme žiť naveky.“ V tejto viere, ktorú nám svojim slovom i príkladom ukazuje aj hlava našej Cirkvi, vám prajem požehnané prežitie Veľkonočných dní radosti.