Audio kázeň
AI Neviem, čo všetko kupujete, alebo aspoň poznáte ako 3 v 1, ale rubriky, usmernenia pre túto bohoslužbu znejú podobne: „V homílii kňaz objasní hlavné tajomstvá, pripomínané v tejto omši, a to ustanovenie Eucharistie a sviatosti kňazstva, ako aj Pánov príkaz lásky.“
KE: Aj biblické texty, ktoré sme pred chvíľou počuli, boli tri. Pričom všetky približovali tri spomínané tajomstvá, ale každé inak. Prvé ukazovalo, čo veciam predchádzalo, druhé čo sa stalo a tretie prečo sa to stalo.
DI: V nedeľu, v úvode pašií sme sledovali Ježiša, ako zasadol k Poslednej večeri, ktorú začal slovami: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť“. Kúsok potom sv. Lukáš opísal ustanovenie Eucharistie, Sviatosti oltárnej. My sme ho dnes počuli v podaní sv. apoštola Pavla. Z toho, ako to Ježiš urobil je zrejmé, že náš Učiteľ a Pán rešpektoval, čo sa stalo pred ním. Vážil si dejiny svojho ľudu, staval na Božom i ľudskom konaní, ktoré mu predchádzalo. A naplnil to novým zmyslom, ustanovil novú zmluvu. Nie v krvi obetovaného baránka, ale svojou vlastnou krvou, obetou života. Súčasne ustanovil obrad, ktorým sa táto zmluva bude pripomínať.
PAR Na sviatok Zvestovania Pána sme si uvedomili, že pri opise nemusí byť priamo uvedený aj motív. Ako vtedy i dnes ho máme v Jánovom evanjeliu. Jeho autor neopisuje ustanovenie Eucharistie, ale píše, prečo to Kristus urobil: „Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, miloval ich do krajnosti.“ Umývanie nôh, ku ktorému sa z nížil, nám následne ukázalo, o čom je jeho láska, ktorá končí obetovaním vlastného života. Že to nie je romantika, ani hrdinstvo, ale maximálne poníženie a obeta. V tom je oná krajnosť, absolútna čistota, oslobodenie od všetkého čo by lásku poškvrnilo, alebo znížilo jej cenu.
MY A k takejto láske pozval aj nás: „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“. Ježišov príkaz lásky, ktorý tiež odznel pri Poslednej večeri, aj keď sme ho priamo nečítali, teda nebol vyjadrený len slovami. Hneď v úvode stretnutia svojim konaním ukázal, o akú lásku tu ide.
Vidiac toto gesto si môžeme uvedomiť, že aj keď o láske často hovoríme, aj keď sa objavuje vo väčšine filmov a populárnych piesní, k takej, akú ukázal Ježiš, máme veľmi ďaleko. Ba ak budeme voči sebe úprimní, musíme konštatovať, že z prirodzenosti na to ani nemáme. Prečo nás teda náš Učiteľ volá až k takémuto silnému postoju, či výkonu lásky? Preto, lebo nie sme obyčajní ľudia. Sme Božie deti a prijímame pokrm, ktorý nám dá silu konať ako Božie deti.
Preto tieto dve veci (tajomstvá) – Eucharistia a príkaz lásky patria spolu. A dopĺňa ich tretia, ktorá je v ich službe: kňazstvo. Apoštolom a ich nástupcom totiž Kristus povedal ohľadom Sviatosti Oltárnej: „Toto robte na moju pamiatku!“. A ohľadom príkazu lásky niekoľko dní po Poslednej večeri: „Choďte, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého – teda robte ich Božími deťmi – a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“
ADE Tak tu dnes naozaj máme 3 v 1. Ale nielen dnes. Každá sv. omša je sprítomnením Ježišovej Poslednej večere a teda pri každej môžeme vnímať všetky tri spomenuté skutočnosti: Najskôr z úst kňaza počujeme, ako máme v láske žiť a potom prijímame pokrm, ktorý je duchovnou dotáciou, aby sme takto žiť vládali. Kiežby sme takto sv. omšu nielen chápali, ale aj prežívali.
Amen.
Vladimír Slovák