Úvod:
Bratia a sestry! Pred chvíľou zapadlo slnko a ponorili sme sa do najsvätejšej noci celého roka. Spolu s celou Cirkvou – a tohto roku špeciálne s našou miestnou cirkvou, jubilujúcou Banskobystrickou diecézou – oslávime Kristovo víťazstvo nad hriechom a smrťou. Ako protipól tmy, ktorá nastupuje, pred nami žiari svetlo ohňa, ktoré poukazuje na Božiu lásku prežarujúcu tmu sveta. Od neho zapálime veľkonočnú sviecu, ktorá symbolizuje nášho Pána Ježiša Krista. Veď on je nositeľom tejto lásky a jej víťazstva. On premohol temnotu smrti a zjavil nám nový život. Keďže od krstu sme nositeľmi tohto života aj my, po prvom zvolaní „Svetlo Kristovo“ a našej odpovedi „Bohu vďaka“ zapálime od Veľkonočnej sviece aj my tie svoje. V ich svetle budeme kráčať do chrámu. Pred vstupom dnu bude nasledovať druhé zvolanie „Svetlo Kristovo“ a odpoveď „Bohu vďaka“. Po osvietení chrámu našimi sviecami nasleduje tretie zvolanie a rozžatie všetkých svetiel v kostole i veľkonočný chválospev, ktorý budeme počúvať v stoji so zapálenými sviečkami v rukách.
Po veľkonočnom chválospeve:
Veľkonočný chválospev zavŕšil obrad svetla, prvú časť dnešnej liturgie. Preto si môžeme zhasnúť svoje sviece… Zapálime si ich znovu, keď sa v rámci liturgie prihlásime k svojmu krstu.
Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným. Aj skutočnosť dokazuje, že dobre pripravený projekt býva úspešnejší a najmä udržateľnejší. Náš diecézny biskup v pastierskom liste, ktorý sme čítali 8. marca, napísal: „Od polovice 18. storočia existoval solídny návrh na rozdelenie obrovskej Ostrihomskej arcidiecézy, ktorý vypracovali fundovaní učenci. Návrh prihliadal na duchovné potreby obyvateľstva, aj na solídnu majetkovú základňu, ktorá ostala po zrušení jezuitov.“ Toto by sa neudialo, keby naše územie nebolo už dávno kresťanské. Keby tu neboli íroškótske a anglosaské misie, keby tu nepôsobili naši vierozvestovia svätí Cyril a Metod, keby v roku 1001 svätý kráľ Štefan nezaložil Ostrihomskú arcidiecézu. Toto všetko patrí k histórii našej viery i našej miestnej cirkvi.
História viery v jedného Boha však začala oveľa, oveľa skôr, u Abraháma. Stáročia prežívala vo vyvolenom národe, ktorý viac než pred 3000 rokmi Boh vyviedol zázračným spôsobom z Egypta. Neboli to vždy ľahké časy, nie vždy národ svoju vieru praktizoval, ba často porušil zmluvu s Bohom. Ale on vždy pamätal na svoj ľud a často ho usmerňoval prostredníctvom svojich prorokov. Túto históriu nám aspoň trochu priblížia nasledujúce starozákonné texty.
(Pri čítaniach 2, 3, 4, 5: Príbeh o Abrahámovi by nás mal viesť k zamysleniu nad svojou osobnou vierou, preto po ňom zotrváme v posvätnom tichu. Opis vyslobodenia Izraelitov z rúk Egypťanov oslávime piesňou, ktorú podľa knihy Exodus spievali oni sami. Blízkosť Boha k svojmu ľudu, ktorý bol v babylonskom zajatí, nám priblíži prorok Izaiáš. Je to povzbudenie, že Boh je blízko každému jednému z nás, i nášmu farskému a diecéznemu spoločenstvu. O tom môžeme rozmýšľať v chvíľke ticha po treťom čítaní. Povzbudením bude aj ďalší Izaiášov text, ktorý už spomenie novú zmluvu medzi Bohom a ľuďmi, danú všetkým národom. Tá je pre nás prameňom spásy, ako to vyjadrí chválospev, ktorý budeme po čítaní spievať.)
Po poslednom starozákonnom čítaní, medzispeve a modlitbe:
Uzatvorenie novej zmluvy medzi Bohom a ľudstvom uskutočnil náš Pán Ježiš Kristus obetou svojho života na kríži. Vstupom do toho vzťahu je krst, ako o tom budeme počuť od sv. Pavla. My sme dnes Boží ľud, Pánova vyvolená nevesta, „Kyriake“, Cirkev. Skôr, ako si vypočujeme úryvok z Listu Rimanom, zaspievame Bohu na slávu. Opäť sa rozozvučia zvony i organ (a na oltár, pri ktorom zapálime sviece, položíme sochu Zmŕtvychvstalého). Vrcholom dnešnej bohoslužby slova bude opis veľkonočného rána v podaní svätého Matúša.
Po homílii:
Sme v závere druhej, najdlhšej časti dnešnej liturgie. Tretia časť je podľa dávnej tradície venovaná krstu. V mnohých chrámoch dnes prijímajú krst dospelí katechumeni. Rekordný počet, vyše sedem tisíc, tak urobí vo Francúzsku. V našej Katedrále sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici bude krstiť a následne birmovať diecézny biskup Mons. Marián Chovanec. Naša miestna cirkev sa tak obohatí o ďalších kresťanov.
Tohto roku sme v Pôste sprevádzali katechumenov počúvaním troch príbehov z Jánovho evanjelia, ktorými už v prvotnej Cirkvi vrcholila ich príprava. Obrad krstu nám tak môže, viac ako inokedy, pripomenúť náš vlastný krst, jeho zmysel a účinky. Vstúpili sme ním do spoločenstva svätých. Preto sa v úvode obradu obrátime na členov oslávenej Cirkvi v nebi. Po litániách k všetkým svätým kňaz požehná krstný prameň, vodu, ktorou sa v našej farnosti bude krstiť počas Veľkonočného obdobia. V závere modlitby do nej ponorí veľkonočnú sviecu, symbol vzkrieseného Krista. Následne si od tejto sviece odpálime svoje sviečky, tak ako naši rodičia od nej dostali svetlo pri našom krste. Dnes sa k svojmu krstu prihlásime sami obnovením krstných sľubov a pokropením krstnou vodou. Urobíme tak pred bratmi a sestrami, s ktorými tvoríme miestnu cirkev, našu farnosť, jednu zo 155 buniek tvoriacich organizmus našej diecézy.
Môžeme si pritom spomenúť na Samaritánku, ktorej Pán Ježiš povedal všetko, čo porobila. Nám to pomohol odhaliť, ale aj odpustil, pri veľkonočnej spovedi. Môžeme sa s uzdraveným slepcom zrieknuť duchovnej slepoty a otvoriť sa životu vo viere. A môžeme s Lazárovou sestrou Martou vyznať: Áno Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn.
Po obrade krstu budeme pokračovať bohoslužbou obety, čo je štvrtá a posledná časť dnešnej liturgie.
Po modlitbe „po prijímaní“; pred požehnaním alebo procesiou.
Sme v závere obradu Veľkonočnej vigílie, v ktorom sme si znovu uvedomili dejiny spásy sveta i našej osobnej. Podľa nášho diecézneho biskupa „Kristovo zmŕtvychvstanie nie je len starou historickou udalosťou. Zmŕtvychvstanie Ježiša je stále, aj dnes aktuálne – svojou mocou a svojimi dôsledkami. Je prameňom opravdivej nádeje pre všetkých ľudí a pre celý svet.“ Lebo ním „bola vytvorená a ponúknutá príležitosť na nový, pokojný a krásny život pre všetkých“. Môžeme ho vďaka Božej milosti žiť v miestnej cirkvi, v našej Banskobystrickej diecéze, ktorá má dnes 250 rokov a 22 dní.