Úvodný príhovor – pred začiatkom bohoslužieb:
Bratia a sestry! Vitajte na druhej bohoslužbe Veľkonočného trojdnia. Začneme ju prežívať prejavom zármutku a pokory, ktorý pramení vo vedomí, že aj naše hriechy boli dôvodom utrpenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista. Včera sme sa spolu s diecéznym biskupom modlili za odpustenie hriechov, spáchaných členmi našej diecézy počas 250 rokov jej trvania. Aj dnes sme v myšlienkach spojení s ostatnými bratmi a sestrami našej miestnej cirkvi, ale pri tomto úkone ľutujeme hlavne svoje osobné hriechy.
Kňaz s asistenciou si po tichom príchode ľahne na zem, ostatní pokľakneme.
Prostrácia, ležanie tvárou k zemi, je najhlbším prejavom úcty, pokory a modlitby. Okrem dnešných bohoslužieb sa používa pri diakonskej, kňazskej a biskupskej vysviacke a tiež pri rehoľných sľuboch. Osobnú spomienku na tento úkon tak bude prežívať 239 diecéznych a 56 rehoľných kňazov fungujúcich na území diecézy, ako aj 160 rehoľníc. Je to prejav odovzdania života. Dnes ho používame v liturgii aj preto, že Pán Ježiš za nás odovzdal svoj život, ako opisuje jeho smrť Jánovo evanjelium: „Naklonil hlavu a odovzdal ducha“. Tento vstup môže byť pre všetkých nás výzvou k odovzdaniu svojho života, jeho obetovaniu Bohu a blížnym.
Následne budeme počúvať text z knihy proroka Izaiáša, ktorý predpovedal utrpenie Spasiteľa. Pán Ježiš poznal tieto texty i modlitby žalmov. Jeden z nich, 31., sa budeme modliť spolu s ním, keď budeme v refréne opakovať jeho posledné slová na kríži. Druhé čítanie z Listu Hebrejom nás upozorní, že Ježiš priniesol obetu svojho života ako náš Najvyšší kňaz, a tak sa stal pôvodcom večnej spásy pre všetkých.
Pred pašiami:
Včerajšie obrady boli venované Poslednej večeri nášho Pána. V ich závere sme symbolicky naznačili aj jeho úzkosť a opustenosť v Getsemanskej záhrade, kam s apoštolmi po večeri odišiel. Na tomto mieste začína dnešné evanjelium, teda stať o umučení Pána Ježiša, nazývaná „pašie“.
Jánovo evanjelium predstavuje Krista ako odovzdaného do Božej vôle a súčasne vedomého si svojho poslania i Božej blízkosti. Ukazuje to úvodný dialóg s vojakmi a sluhami, ktorí po jeho slovách cúvajú a padajú, ako aj usmernenie Petra, v ktorom hovorí, že chce piť kalich, ktorý mu dal Otec. Tento postoj vidíme aj v dialógu s veľkňazom či jeho sluhom, ale najsilnejšie žiari v dvojitom dialógu s Pilátom. V jadre rozhovoru jasne deklaruje svoje poslanie: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ A po obrovskom utrpení umiera vo vedomí, že je už všetko dokonané. Dielo lásky dosiahlo svoje naplnenie. Aj keď víťazstvo sa ukáže až v nedeľu ráno.
Založenie nášho biskupstva vnímal pápež Pius VI. ako dielo lásky panovníčky Márie Terézie k dušiam svojich poddaných. Vyjadril to v úvode buly Regalium principium: „Veľká láska kráľovských predstaviteľov tak vyburcovala naše srdce, že pri uskutočňovaní týchto zbožných želaní podávame našu pomocnú ruku.“ Aj preto, ale nielen preto, je naša miestna cirkev sprítomnením diela lásky nášho Pána Ježiša Krista. Veď on svoju nevestu Cirkev – podľa sv. Pavla – miluje tak, že za ňu vydal seba samého. Počúvajme ako.
Po homílii:
Apoštol Peter vo svojom Prvom liste píše kresťanom: „Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.“ V tomto vedomí sa kresťania od staroveku obracali k svojmu Pánovi s prosbami za seba, za svoje spoločenstvo i za celý svet. Takéto prosby odznejú aj teraz. Veď Kristus v tento deň zomrel za všetkých. Najprv lektor prednesie úmysel, za koho sa modlíme, potom zotrváme v tichej modlitbe a následne kňaz svojou modlitbou zjednotí tie naše.
Po modlitbách veriacich:
Nasleduje druhá časť dnešnej liturgie – obrad poklony krížu. Pri jeho postupnom odhaľovaní budeme trikrát po speve kňaza odpovedať: „Poďte, pokloňme sa.“ Po každej odpovedi si pokľakneme a v tichu vzdáme úctu Kristovmu krížu.
Samotné odhalenie na jednej strane predstavuje nástroj vykúpenia, na druhej pripomína situáciu, ktorú v hodinu Ježišovej smrti spomína Matúšovo, Markovo i Lukášovo evanjelium: „Chrámová opona sa roztrhla“. Túto oponu spomína aj List Hebrejom, keď hovorí, že za ňu, do nebeskej svätyne, za nás so svojou krvou vošiel Pán Ježiš, čím sa stal naveky veľkňazom.
(Po odhalení bude nasledovať pieseň, ktorá zdôrazní náš postoj úcty a poklony. Vtedy si kríž osobitne uctí kňaz a miništranti. Ostatní si ho budeme môcť osobne uctiť po obradoch, a zajtra v priebehu dňa na tomto mieste. Nasledovať bude starodávny hymnus, do ktorého sa zapojíme dvomi refrénmi, ako ukáže projekcia.)
Podľa liturgických noriem si dnes a zajtra pred krížom pokľakneme.
Po tomto obrade bude nasledovať tretia časť dnešnej liturgie – sv. prijímanie.
Po modlitbe „po prijímaní“:
Ako včerajšie, aj dnešné obrady končia bez požehnania a prepustenia. V tichosti kňaz vloží Eucharistiu do provizórneho bohostánku, podobne ako v tichosti Jozef Arimatejský a Nikodém uložili Kristovo telo do hrobu, ktorý bol tiež provizórny. Slúžil Ježišovi len necelé tri dni.
(Bdenie „pod Pánovým krížom a pri jeho hrobe“ bude v našom kostole dnes do 20.00. Zajtra o 9.00 sa budeme v kostole modliť liturgiu hodín – ranné chvály a posvätné čítanie. Následne bude pokračovať adorácia pri Božom hrobe, ktorú ukončíme o 17.00 modlitbou večerných chvál. Využime tieto chvíle na stíšenie a modlitbu.