sep 132014
 

Ježiš povedal Nikodémovi: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“

Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. (Jn 3,13-17)

Prečo ľudia stále skúšali vystúpiť niekam vyššie? Prečo idú na najvyššiu horu sveta alebo sa usilujú byť najvyššie v športovom alebo hudobnom rebríčku? Prečo je zaujímavé vyletieť vyššie do vesmíru? Prečo sa človek túži vybrať aj opačným smerom a zostúpil na najhlbšie miesto mora v Mariánskej priekope? A prečo sa snaží zostúpiť k úrovni zvierat a nie len si s nimi rozumieť ich „jazykom“, ale dokonca sa zaradiť medzi nich?

Vo všetkých týchto zápalistých, niekedy nebezpečných, často na oko bláznivých snaženiach vidím odraz ľudského ducha a jeho duchovnej duše, ktorá vníma, že je pozvaná vystúpiť. Vystúpiť niekam vyššie, než človek dosiahne. A vo svojej duši človek tuší, že tento výstup nie je možný bez potrebného zostupu.

Miesto výstupu, ktoré človek potrebuje dosiahnuť, aby bol jeho život naozaj naplnený, je nebeské kráľovstvo. Je len jeden človek, ktorý tam vystúpil – Ježiš Kristus. A aby niekto mohol ísť touto jeho cestou nahor, musí spoznať a prijať cestu, ktorou k nám zostúpil. Preto vám dnes chcem ponúknuť zamyslenie nad tým, čo nazvem trojitým zostupom Božieho Syna.

A poďme rovno na tie kroky Ježišovho zostupu. Môže nám ich pomôcť pochopiť práve tá ľudská snaha zostúpiť na nižšiu úroveň. Už u cirkevných otcov objavujeme príklad človeka, ktorý sa dorozumieva so zvieraťom, ba postaví seba samého do jeho podmienok, aby sa mu stal partnerom. Ježišov príchod na zem bol v porovnaní s týmto neporovnateľne väčším zostupom, a predsa ho Ježiš chcel vykonať. Niektorí ľudia sa snažia porozumieť zvieraciemu svetu až natoľko, že sa do neho zaradia, aby mu mohli rozumieť akosi zvnútra. Videl som film o mužovi, ktorý takto žil v oblasti obývanej medveďmi. Jeho dobrodružstvo skončilo smrťou v papuli medveďa, ktorý sa podriadil zvieraciemu inštinktu.

Ježišovým druhým zostupom bola tiež nedobrovoľná smrť, spôsobená však nespravodlivým konaním človeka. My, ľudia, sme od Boha dostali dary, vďaka ktorým môžeme nie len porozumieť kráse ponuky Božieho Syna. My sme uschopnení ju prijať a odpovedať na ňu. Ale jeho nespravodlivým zabitím a každou ďalšou nespravodlivosťou hriechu ju odmietame.

Pri svojom zostupe nadol sa Ježiš nezastavil ani pred „zvecnením“. Urobil aj tretí krok zostupu, keď sa ukryl (vložil) do kúska svojho stvorenia, do Eucharistického chleba, aby bol človeku úplne prístupný. Vydal svoju prirodzenosť do rúk ľudí nie len na kríži.

Stať sa kúskom potravy pre zviera je u človeka nerozumnosťou, ktorá svedčí o tom, že nepoznal hranice svojej prirodzenosti. Mnoho príkladov ľudského správania súčasnosti dokazuje, že hranice ľudskej prirodzenosti chceme posúvať tam, kde nie sú. Nedokážeme vystúpiť, ale ani zostúpiť nižšie zo svojej prirodzenosti. Dokážeme však zo svojho života urobiť výsmech toho, ako nás Boh stvoril.

Len Božia fantázia mohla vymyslieť taký zostup jeho nekonečne dokonalejšej božskej prirodzenosti pod našu ľudskú, aby sa stal potravou, ktorá človeka vydvihne do výšky obyvateľa Božieho kráľovstva. Uznajme potrebu s úctou a vďačnosťou podľa Božieho plánu používať všetko, čo pre nás Boh stvoril. Ďakujme za jeho telo, ktoré nechal zomrieť na kríži, aby sme ho mohli prijať. Ďakujme za jeho nespravodlivé vyvýšenie na dreve kríža, ktoré zaručilo, že je človek ako ty a ja, povýšený do spoločenstva s Božím Synom. Toto povýšenie mi dáva vidieť krásu lásky zostupujúcej na zem v Ukrižovanom Pánovi. A uisťuje ma, že ma táto láska prijíma a pripája k svojmu výstupu tam, kam sa silou svojej prirodzenosti nikdy nemôžem dostať…