jan 012006
 

Bratia a sestry,
za oných čias – pred novembrom 89, sa 8.marca s veľkou pompéznosťou slávil Medzinárodný deň žien. Neviem, či táto tradícia pokračuje aj teraz, ale zdá sa mi, že to akosi upadlo do zabudnutia. Do popredia – chvalabohu – sa dostáva iný sviatok – Deň matiek, ktorý slávime vždy v máji. Chceme si tým azda uvedomiť význam materstva a odovzdania života, na ktorom majú veľký, vlastne najväčší podiel naše matky. Odovzdanie života je veľká vec, je to ten najväčší dar, ktorý človek môže dať. V tom sa podobá Stvoriteľovi – ako hovorí aj básnik Milan Rúfus v jednej zo svojich „Modlitbičiek“: „„Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?“ / usmial sa Stvoriteľ, / keď stvoril srdce mamy.“ Áno, v tom sú si „známi“, príbuzní – v odovzdávaní života.

Dnes oslavujeme Matku, ktorá dala život síce len raz, ale bol to život, ktorý mal nesmierny význam pre všetkých ľudí. Milan Rúfus pokračuje vo svojej básni ďalej: „A vedel dobre, že nemôže byť iná. / Pretože raz aj On / jej zverí Syna.“ Boh zveril Panne Márii, jednoduchému dievčaťu, svojho Syna. Toto tajomstvo je pre nás ľudí kľúčové. Práve preto, že vďaka nemu prišla na svet spása.

Byť matkou však nie je také jednoduché… Pôrod je len začiatkom mnohých odriekaní, bolestí, trápení… V prípade Panny Márie si tie pôrodné bolesti môžeme odmyslieť. Tak to hovorí o nej náuka Cirkvi – nemala bolestivý pôrod ako ostatné matky, bola uchránená od bolestí. Jej život ako život matky sa odohráva vo vzťahu k jej Synovi – k Ježišovi Kristovi. Meno Márie a Pána Ježiša patria spolu. Treba však podoktnúť, že sa narobilo veľa chaosu v tomto spojení. Pri pohľade na niektoré maliarske výtvory – najmä stredoveké madony – sa nemôžeme ubrániť dojmu, že na nich má prevahu vždy matka a nie dieťa. Pritom v evanjeliách je vždy dôraz na dieťati, Panna Mária je v úzadí. Od opisu vianočnej udalosti je o nej v evanjeliách ticho, až po dvanástich rokoch je skromná zmienka, v ktorej môžeme nazrieť do vzťahu Matky a Syna. Napriek tomu, že mu matka robí výčitky, syn sa nepriznáva, nedáva najavo nijakú kajúcnosť. Hoci má len dvanásť rokov, už chápe oveľa viac ako jeho matka. Vie, že predovšetkým musí plniť vôľu Otca. Nevyvyšuje sa však, odchádza znova s rodičmi a je im poslušný.

Potom sa stretáme s Ježišovou Matkou na svadbe v Káne. Tam jej syn tiež reaguje veľmi čudne – ani ju neosloví „matka“, ale „žena“. Zaiste sa mohla uraziť. Ale – ako vždy – aj keď nerozumie, verí, že syn ju nesklame. „Urobte všetko, čo vám povie“, – to je jej odkaz z tejto časti evanjelia. Ďalšia zmienka o nej ako matke je v evanjeliu veľmi stručná a opisuje Ježišovu zase veľmi strohú reakciu voči matke a príbuzným. „Kto je moja matka, kto sú moji bratia?“, pýta sa Ježiš. Ani nevyšiel von za ňou… Bol dokonale poslušný Otcovej vôli. Ale jeho Matka takisto. Zostala mu verná, stále, napriek všetkému. Po tejto príhode ju vidíme až pod krížom. Ona, ako jedna z mála verných tam stojí, aby trpela spolu so svojím Synom až do konca. Vernosť až na smrť. A tu Syn ukazuje svoju starostlivosť o ňu, keď ju zveruje učeníkovi, ktorého najviac miloval.

Matka a Syn teda vytrvali spoločne. Aj napriek tomu, že Matka nie vždy chápala úlohu, ktorú mal Syn vykonať. Ak nechápala, nosila to vo svojom srdci a rozmýšľala o tom. V tom je veľkosť jej materstva – dala život, dala slobodu a pritom zostala verná. Zostala matkou počas celého svojho života. A učí nás všetkých byť matkami. Mať v láske Božie Slovo – Božieho Syna, nosiť ho vo svojom srdci, zostať mu vernými, dať ho aj našim bratom a sestrám. Aj napriek ťažkostiam, občasnému nepochopeniu, či neúspechom. Dôležité je vytrvať…

Čítal som príbeh o dvoch pustovníkoch. Žili v púšti. Život tam bol tvrdý, ale oni boli spokojní. Raz si však povedali: „Život na púšti je taký jednotvárny: stále to isté!“ Potom ale začali uvažovať takto: „Čoskoro príde zima, radšej ju strávime tu. Tento čas môžeme ešte prežiť s Bohom. Keď prešla zima, povedali si: „Prichádza jar. Zostaneme s Bohom ešte jednu jar.“ Keď prišlo leto, s nadšením si povedali: „Zostaneme na púšti, kým nepríde jeseň…“ Od predsavzatia k predsavzatiu, od jedného ročného obdobia k druhému strávili celý život s Bohom… A teraz trávia s Bohom aj celú večnosť.

Vytrvať vo vernosti Bohu je ťažké, ale nie nemožné. Matka Božia je nám v tom vzorom.

Amen.