mar 222008
 

Milí bratia a sestry,
zaiste ste už niekedy boli na slávení krstu. Je zvykom, že krátko po pôrode prídu rodičia so svojím dieťatkom do kostola, aby ho dali pokrstiť. Táto sviatosť je prvá zo všetkých. Ňou sa človek vlastne včleňuje do spoločenstva Cirkvi. Zbavuje sa dedičného hriechu a stáva sa Božím dieťaťom. Keby sme si trochu zalistovali v cirkevných dejinách, zistili by sme, že v prvých kresťanských časoch sa krstievali väčšinou dospelí ľudia, a to ponorením do vody. Možno ste aj sami videli nejaký film o živote Pána Ježiša, kde je aj udalosť jeho krstu, ktorý prijal z rúk Jána Krstiteľa, ktorý tiež krstil ponorením do vôd Jordána. Tento spôsob krstu lepšie znázorňoval tajomstvo, ktoré slávime práve tejto noci. Človek, ponorený do vody, krstom zomiera hriechu, zomiera starému spôsobu života, aby mohol povstať z očistného kúpeľa k novému, krajšiemu, plnšiemu životu Božieho dieťaťa.

Tento nový život máme práve vďaka tomu, že aj Ježiš zomrel a vstal z hrobu. Pred touto udalosťou bol podriadený fyzickým zákonom ako každý iný človek – jedol, pil, bol unavený, cítil radosť, žiaľ atď. Po slávnostnom vzkriesení však vidíme, že sa fyzickým zákonom už až tak nepodriaďoval, napr. prešiel cez zatvorené dvere alebo sa zjavoval svojím učeníkom. Akoby aj týmto chcel naznačiť, že zomrel starému spôsobu života, ktorý súvisel s prvotným hriechom Adama, do ktorého patrila bolesť i smrť, a povstal k novému, krajšiemu, dokonalému životu v radosti u svojho Otca.

O malú chvíľu si tiež osobitným obradom pripomenieme náš krst. Pripomenieme si okamih, keď sme aj my prostredníctvom krstnej vody zomreli starému spôsobu života a boli povolaní k novému životu Božích detí. Nech je to z našej strany nové rozhodnutie odolávať následkom dedičného hriechu, teda pokušeniam zlého ducha a našej narušenej ľudskej prirodzenosti. Urobme to s vďačnosti voči nášmu Vykupiteľovi. Amen.