okt 252014
 

Liturgické čítania

AI:   Neviem, či ste v utorok zaregistrovali správu o zmene Slovenskej ústavy. Národná rada prijala ústavný zákon o zákaze vývozu pitnej vody zo Slovenska 102 hlasmi. Hlasovali zaň teda i desiatky poslancov z opozície. Premiér to označil za „druhý obrovský úspech slovenského parlamentarizmu“. Za niekoľko rokov. Nechcem hodnotiť tento krok, lebo podľa mnohých z Vás politika do kostola nepatrí.

KE:   Zdá sa mi však, že niekedy politickú rétoriku i politické zmýšľanie prenášame aj na evanjelium. Keď čítame, alebo počúvame jeho príbehy, tak sa nám zdá, že Učiteľ Ježiš z Nazareta je v otvorenej opozícii voči vládnucej koalícii zákonníkov a farizejov. Nemá pre nich dobrého slova. A oni zas rozmýšľajú, ako ho znemožniť. O tom boli evanjeliové úryvky ostatných nedelí. Kristove podobenstvá o dvoch synoch, zlých vinohradníkoch i kráľovskej svadbe, na ktorú pozvaní neprišli, jasne ukazovali na zlyhania týchto predstaviteľov národa i náboženstva. Na druhej strane dilema o dani cisárovi bola vymyslená preto, aby ho chytili a znemožnili. Podobne ako príbeh o žene siedmich mužov, s ktorým prišli saduceji popierajúci vzkriesenie (ten sme v postupnosti Mt evanjelia vynechali, lebo sa číta inokedy). Nevyšlo to, nechytil sa, ba ako spomína evanjelista „umlčal saducejov“. A tak skúšajú z inej strany. Po „zlom“ policajtovi prichádza „dobrý“ a nastoľuje iný spôsob komunikácie. Ide k jadru, doslova preambule náboženskej ústavy. A tu sa zrazu deje niečo nezvyčajné. Ježiš ich neodmieta, nehovorí o pokúšaní, ale jednoznačne a presne odpovedá. „Milovať budeš… Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci“.

DI:  Prečo? Dochádza k zhode, ako v utorok v našom parlamente? Alebo proste a jednoducho ukazuje, že vie, kde je jadro a o čo Bohu smerom k človekovi ide?   Myslím, že Ježišovi vôbec nejde o hru na koalíciu a opozíciu. On nepotrebuje byť proti niekomu, alebo za niekoho. Jemu ide o pravdu. Veď je „cesta, pravda i život“. A či hovorí ľuďom zprava, alebo zľava, vzdelaným či jednoduchým, mužom alebo ženám, ide mu vždy o to isté. Pravdivo rozprávať o Bohu, interpretovať Jeho vôľu. To je jeho základné poslanie, ako to povedal i tesne pred ukrižovaním Pilátovi: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“ (Jn 18, 37) A hneď dodáva i základné delenie ľudí: „Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“. To nie je delenie na ľavičiarov a pravičiarov, konzervatívcov, liberálov, či socialistov, demokratov, alebo monarchistov. Je to delenie na tých, ktorí chcú a ktorí nechcú poznať pravdu. O Bohu, o sebe, o svete…

PAR:    A toto je aj poslanie jeho mystického tela, Cirkvi. Samozrejme s jedným rozdielom, Kým On je pravda sama o sebe, lebo je Boží Syn, Cirkev pravdu len hľadá. I keď vedená Duchom Svätým sa odvážila definovať základné pravdy viery, tzv, dogmy, v mnohých oblastiach a detailoch stále hľadá a skúma. Na základe Svätého Písma, skúseností Božieho ľudu, najmä svätcov, v modlitbe… Skúmame odpovede na znamenia čias. Kde je dnes v tej – ktorej oblasti pravda, čo od nás chce Najvyšší.

O tom bola i ostatná synoda biskupov o rodine. Nie či chceme (chcú) niečo zakonzervovať, alebo zmeniť, ale o tom, že hľadáme pravdu o poslaní človeka na zemi, o spôsobe jeho života. Samozrejme, že to hľadanie nie je jednoduché a niekedy pri ňom môže dôjsť i k roztržkám, hádkam, triešteniu pohľadov. A nie vždy na všetko prídeme hneď. Ale to neznamená, že pravda neexistuje, alebo sa nedá poznať. To svedčí len o našej neschopnosti a nedozrelosti. A slabom priblížení sa k jej zdroju, k Ježišovi.

Synoda teda nebola o „sofistikovanom marketingu“, ako to vidí Monika Flašíková – Beňová. Ani by nikdy nemala byť. Ako by učenie Cirkvi nikdy nemalo byť o inom, ako o pravde. Pričom je jedno, či sa nepáči tomu, alebo onomu názorovému zoskupeniu, či lobistickej skupine. Teda či sme v opozícii voči východu, západu, severu, alebo juhu. Krásnym príkladom bol dnes už svätý Ján Pavol II. Komunisti ho nenávideli, lebo jasne odsúdil túto scestnú ideológiu a bojoval proti tomu, ako zotročovala ľudí. A Američania ho zas kritizovali za jasný nesúhlas a odsúdenie vojny v Iraku. Avšak tí, ktorí „boli z pravdy“, ktorí ju hľadali, našli v jeho slovách Boží hlas.

MY:   Vráťme sa však k tomu, čo Ježiš deklaroval, na čom podľa neho spočíva celý náboženský život. Že je to o láske k Bohu a k človekovi. Je úžasné, aké je to jednoduché. Prístupné pre všetkých a pritom najnáročnejšie ako môže byť. O tom je jeden vzdych, slovo, či pohľad a súčasne celý život. Lebo o tom je pravda. O Bohu, o človekovi, o svete…

ADE:   Pravda nemenná. Netreba ju ani konzervovať, ani novelizovať, je nadčasová. Treba s ňou a podľa nej „len“ žiť. Amen.