mar 112016
 

Škandály priťahujú pozornosť človeka. Ak budeme úprimní voči sebe, tak aj tú našu. V čom spočívajú škandály? Niekto urobil niečo zlé, poburujúce. Možno to robil dlhodobo, možno sa previnil len jeden krát. Ale odrazu sa na to príde, odrazu to zhliadne svetlo sveta. A nasleduje súd – už k tomu treba zaujať stanovisko. Vinníka posudzuje verejná mienka, súdia ho vo svojich srdciach jednotlivci… Často nemilosrdne – vraj spravodlivo…

Takéhoto verejného súdu sme boli svedkami aj v dnešnom evanjeliu. Žena, o ktorej toho vieme naozaj málo, je prichytená pri cudzoložstve. Nedá sa to poprieť. Nastupujú na scénu sudcovia: ľudia, ktorí do tohto hriechu neboli zapletení. Majú jasno v otázke viny, i spravodlivého trestu, ktorý tento hriech zasluhuje. Veď im ide o spravodlivosť! Zlo nemôže byť nepotrestané… Zároveň však títo sudcovia z ľudu vidia i šancu, ako dostať Ježiša do pasce… a to tým, že ho chcú tiež postaviť do role sudcu… Ale Ježiš sa do tejto hry nenechá vtiahnuť a až tri razy sa veľmi dôrazne dištancuje od úlohy stať sa sudcom.

Prvý krát vtedy, keď nezareaguje na výzvu zaujať postoj voči hriešnici a len sa zohne a píše prstom na zemi…

Druhý krát, keď nezačne súdiť žalobcov, len ich vyzve k spravodlivejšiemu zhodnoteniu situácie: „Kto je bez viny, nech prvý hodí kameň!“ Sám ich však neodsudzuje, nevykrikuje každému, kto čo napáchal. Nechal na jednotlivcoch, aby každý sám posúdil a súdil sám seba.

A tretí raz vtedy, keď ostal on sám so ženou – spravodlivý s hriešnicou. Vyjadruje to aj slovami: „Ani ja ťa neodsudzujem…“

Predsa však, aj náš cit pre spravodlivosť, aj náš rozum nám hovoria, že tam, kde je odhalená a usvedčená vina, nasledovať súd… A nezáleží na tom, či sa jedná o verejný škandál, alebo je vina odhalená a usvedčená len vo vnútri svedomia človeka… Vždy musí nasledovať súd!

Veď aj sviatosť zmierenia, spoveď, ktorá je po tieto dni pre nás tak aktuálna, je vlastne takým súdom nad našou zlobou. Súdom, ktorý sa v ideálnom prípade končí oslobodzujúcim, omilosťujúcim rozsudkom…

Poďme sa teraz pozrieť bližšie na osoby a obsadenie tohto procesu… Dve z nich sú jasné: Obžalovaný, vinník, tým som ja sám, ja, ktorý som spáchal hriech. Mne ostáva už len ľútosť. Sudcom v tomto prípade je sám Boh, veď len on sám, on jediný je schopný hriechy odpúšťať…

Pri súdnom procese sú však dôležité aj iné postavy. Jednou z nich je žalobca. Žalobca je ten, ktorý odhaľuje vinu, pomenúva ju a navrhuje aj trest, ktorý by bol spravodlivý. Kto má byť tým žalobcom v súdnom procese, kde sa rieši náš hriech? Mám to byť zase len ja sám s mojim svedomím. Ja mám byť ten, ktorý odhaľuje a pravdivo pomenúva, že som vykonal zlo. A ja mám byť tým, ktorý objektívne posúdi, že za taký zločin si zaslúžim taký a taký trest… Spravodlivo, objektívne a pravdivo. Všimnite si, že žalobcovia hriešnej ženy citovali Mojžišov zákon, teda platné a nezrušiteľné Božie slovo, ktoré hovorí, že taká žena má byť ukameňovaná… Áno, Božie slovo stanovuje zaslúžený, spravodlivý trest, ale nevyžaduje jeho vykonanie. Stanovená taxa má poukázať na závažnosť previnenia. Veď a v našej legislatíve máme vymedzené rozličné tresty napríklad za prekročenie rýchlosti, iné za prepadnutie a iné za vraždu… Tak aj my v úlohe žalobcu máme byť spravodliví: Veľké previnenie si zaslúži veľký trest…

Ďalšou postavou, ktorá vystupuje v súdnom procese je obhajca. A do tejto úlohy sa stavia Pán Ježiš: Áno, hriech sa naozaj stal… vina je veľká a naozaj si zaslúži veľký trest… Ale… táto vina je už splatená. Aj za tento hriech som ja už zaplatil, a to cenu najvyššiu, vlastnú krv. Aj za tento hriech som zomrel.

A Najvyšší sudca vyslovuje omilosťujúci rozsudok: Napriek evidentnej vine sa hriech odpúšťa!!!

Takto to je, keď všetko funguje, ako má…

Často sa však dopúšťame chyby, že si zamieňame naše úlohy v tomto súdnom procese… Namiesto toho, aby sme sa postavili do role žalovaných a žalobcov chceme byť radšej obhajcami: ospravedlňujeme svoj skutok, zahmlievame, vyhovárame sa… Hľadáme vinníkov inde…

Alebo chceme byť sudcami… Pozor však, na to, aby sme mohli byť sudcami, aby sme mohli správne posúdiť iných či samých seba, na to nám chýbajú dve základné ingrediencie: dostatok poznania a dostatok lásky…

Kde sa odkryje vina, tam musí nasledovať súd. A ten dopadne dobre len vtedy, keď sú všetky role v súdnom procese správne obsadené a aj správne zvládnuté. A len to potom prináša oslobodenie…

Milí priatelia, prajem vám zažiť oslobodzujúci zážitok pri veľkonočnej spovedi.

stoning6