apr 232006
 

Bratia a sestry,
v dnešnej dobe viac ako inokedy bývajú ľudia zadĺžení. Ak si chcú postaviť dom, kúpiť byt, kúpiť auto alebo nábytok, často sú odkázaní na pôžičku. Niektoré pôžičky bývajú veľmi vysoké, možno pol milióna alebo aj viac miliónov. A keď má človek takýto dlh voči niekomu, veľmi dobre by mu padlo, keby mu to odpustili. Vieme, že to je nereálne. Že človek si musí všetko do posledného haliera zaplatiť, ešte aj s úrokmi… Komerčné správanie nepozná zľutovanie.

Dnes máme nedeľu Božieho milosrdenstva, nedeľu, v ktorej si pripomíname nekonečnú lásku Boha k nám.

Každý z nás má u Boha dlh. Máme zaplatiť za hriech, ktorý spáchali prví rodičia a následne aj za všetky svoje vlastné hriechy. Toto je nepredstaviteľne veľký dlh. Nekonečný, nesplatiteľný samotným človekom. Nedá sa ani porovnať s peňažným dlhom, aký môžeme mať tu na zemi. Ale správanie Boha voči nám je iné ako správanie pozemských finančných inštitúcií. Boh ten dlh človeka splatil. Práve preto prišiel samotný Syn Boží, aby to on sám vyriešil. Pripomínali sme si to práve pred týždňom, keď sme slávili Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Pripomenuli sme si, že sa Boh nad nami zmiloval, že preukázal svoje nekonečné milosrdenstvo, aby sme my mohli dosiahnuť spásu. Lenže problém je v tom, že človek aj tak stále hreší, prehrešuje sa proti láske k Bohu, aj keď nechce. Niekedy človek už prestáva dúfať, či Boh s ním bude mať trpezlivosť… A niekedy človek nevie, že Boh má oveľa viac milosrdenstva ako my hriechov… Boh je však bohatý na milosrdenstvo, je preplnený milosrdenstvom, píše sv. Pavol, očakáva, že ho budeme oň prosiť. Aj v dnešnom evanjeliu sme videli, že s apoštolmi mal veľkú trpezlivosť, doslova túžil po tom, aby mali vieru. Aj neveriaci Tomáš. Kvôli nemu prišiel špeciálne. A hneď aj apoštolov vyzýva: Prijmite Ducha Svätého, máte moc odpúšťať hriechy, zjavovať ľuďom moje milosrdenstvo, dávať im novú nádej, že nič nie je stratené a že sa môžu znova vrátiť ku mne, žiť spojení so mnou. Neprestáva ich pozývať do života.

Cez veľkonočné obdobie – ako aj dnes – spievame často žalm 118: „Oslavujme Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky… Pánova pravica mocne zasiahla, Pánova pravica ma zdvihla…“ Jeho ruka je naozaj veľmi mocná, dokáže mocne zasiahnuť a premôcť nepriateľa našej spásy, teda satana. Má moc odpustiť nám hriechy, zdvihnúť nás a vrátiť do života. Aj preto žalmista s radosťou pokračuje: „Ja nezomriem, budem žiť a vyrozprávam skutky Pánove.“ Takúto radosť by sme mali mať aj my všetci, keď obsiahneme Božie milosrdenstvo napríklad v svätej spovedi. Možno trošku zvláštne ďalšie pokračovanie žalmu: „Prísne ma Pán potrestal, ale nevydal ma smrti napospas.“ Áno, Boh aj trestá. Za to, čo sme porobili, si zaslúžime nie raz trest. Ale aj keď Boh potrestá človeka, podstatné je znova to konštatovanie žalmistu: „nevydal ma smrti napospas.“

Poďakujme Pánu Bohu dnes za jeho veľké, nekonečné milosrdenstvo voči nám. Nebojme sa ho prosiť, aby mal s nami trpezlivosť a zľutovanie. S istotou môžem povedať, že on nám to milosrdenstvo veľmi rád prejaví, zľutuje sa nad nami a pomôže nám vstať a žiť. Aj keď niekedy dopustí trest, kríž, ale nikdy nenechá pod ním zomrieť, vždy dá silu, ako hovorí sv. Augustín: so skúškou dá aj východisko, aby sme mohli vydržať. Zaobchádza s nami naozaj veľmi dobre, veľkodušne, tak aby sme život v jeho blízkosti nestratili. Snaží sa, aby sme boli jeho priateľmi.

Dvorania vyčítali cisárovi Žigmundovi, že s nepriateľmi zaobchádza veľkodušne, hovorili mu, že by ich mal všetkých pozabíjať. „Máte pravdu“, povedal cisár, „nepriateľa treba zničiť. Ale tak, že s nimi budeme veľkodušne zaobchádzať. Vtedy zabijeme v nich nepriateľov a urobíme z nich priateľov.“

Takto nejako je to aj s Bohom a jeho prístupom k nám. Zabíja v nás nepriateľov, zabíja to zlo, ktoré sa tam nahromadilo, a túži po tom, aby sme boli jeho priateľmi, aby sme žili s ním a pre neho. Netúži po smrti nikoho, chce, aby žil každý večne s ním. Jeho milosrdenstvo trvá naveky. Ďakujme mu zaň a nikdy neprestaňme dúfať a veriť, že nám môže a chce odpustiť, vrátiť život. Amen.