júl 042016
 

Liturgické texty
Audio homília

Nie je zázrak, že človek prijíma dar viery? A nie skrze vieru sa potom dejú zázraky?

O zázraku prijatia našej viery cez misiu svätých Cyrila a Metoda je potrebné písať a hovoriť. Aj keď sú základné údaje ich života učivom pre základné školy, nejedná sa iba o jednoduchú kapitolu z dejín. Predstavujem si dvoch mužov, hoci odvážnych a vzdelaných, predsa s podporou veľmi vzdialeného panovníka celkom vydaných do rúk tým, ku ktorým sú poslaní. Lenže oni nešli vpred vo viere vo vlastné sily a schopnosti. Kráčali vo viere v Ježiša Krista, ktorý dáva vieru ľuďom otvoreným pravde. Verili v dobrotu v srdciach ľudí, ktorí odpovedia na posolstvo pokoja ukryté v Evanjeliu.

Pôsobenie vierozvestov začalo život viery nie len na Veľkej Morave, ale postupne vo všetkých národoch a krajinách stredovýchodnej Európy. Svedectvá historických záznamov nás vedú k presvedčeniu, že pokrstili kniežatá v Čechách i na území dnešného Poľska. Ohlasovanie viery evanjelia sa uchovalo v podobe liturgických kníh i prekladov Písma svätého a zasiahlo územie od dnešnej Ukrajiny po severné Taliansko. Sú to nie len macedónci, srbi a chorváti, ale vlastne celý balkánsky poloostrov, aj s jeho nie slovanskými národmi, ktorý prijal vieru prameniacu z ich svedectva. Kráčali s posolstvom pokoja, ktorý ponúkli každému. Ponúkli vieru a tá robila zázraky v srdciach ľudí. Aká je to viera, ktorá robila zázraky pred dvetisíc aj tisíc rokmi, ak ich nerobí dnes?

V týchto dňoch mi mejlom prišlo osobné svedetvo osoby, ktorá pred istým časom len neochotne začala to, čo nazývame praktizovaním viery. Kostol začala navštevovať pre vonkajší tlak. Ale neostala v chrámoch sedieť s uzavretým srdcom. Hoci sama nevie popísať jeden jedinečný moment, predsa jasne vie, že sa v jej vnútri akosi postupne udiala rozhodujúca premena. Dnes často a pravidelne príde do kostola nie pre to, že „musí“, ale preto, že „chce“. A viera, ktorá bola po dlhé roky a väčšinu času jej života neprijateľnou realitou, sa zrazu stala rozhodujúcim oporným bodom v jej živote. Zázrak viery sa teda deje aj v dnešných časoch. Dejú sa aj zázraky vo viere?

V tlaku úloh a povinností, teda v pre mňa vo veľmi náročnom čase, Pán ma viedol k pripravenosti spevádzať ľudí v rôznych náročných životných situáciách. Často chcem len s vierou prijať, že im mám byť nablízku. Teraz mám však pred očami osobu, ktorej rodiacu sa vieru zatienila diagnóza zhubnej choroby a viera sa pre ňu stávala už len odovzdanosťou do Božích rúk. Práve ľudská bezradosť je asi bránou, cez ktorú môže začať prúdiť Božia moc. Keď už ďalej nekráčaš svojimi ľudskými silami zrazu vieš, že ťa nesie Pán. Tak ako to v prosbe za svoju chorobu, s poznaním nedostatočnosti vlastných síl, mohlo spoznať jedno Božie dieťa. A ja, ktorý som so svojou malou nádejou mohol byť blízko, vnímam ako zázrak viery, že lekár po opakovaných potvrdeniach choroby oznamuje jej nevysvetliteľné zmiznutie.

Ďakujem Bohu za iných aj za seba, že našu slabú vieru zázračne posilní. Potreboval som povzbudenie, že Boh mojej viery, je Pánom zázrakov. Posiela mi svedka viery, na ktorom mi dnes ukázal svoju zázračnú moc. Pripomenul mi, že mi dal dar živej viery, aby som o nej svedčil s dôverou, že sa nájdu ľudské srdcia, ktoré ju chcú prijať. Veď zázrak viery takého srdca urobil priamo predo mnou, tak prečo by som nemal odvážiť veriť Bohu zázrakov?

„Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi… hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

Bratislava_Kapucinska_Vierozvestovia