okt 282016
 

Evanjelium o Zachejovi je dôležité dať do kontextu s uzdravením slepca predtým ako Kristus vchádza do Jericha. Následne začína vystupovať do Jeruzalema. Text o Zachejovi nemá nik z evanjelistov, jedine Lukáš, ktorému veľmi záleží na tom, aby sa spása dostala ku všetkým ľuďom aj k tým, ktorí žijú v Jerichu, meste hriechu, najnižšie položenom obývanom mieste. Kristus chce zostúpiť aj k týmto ľuďom.

Slepec pred Jerichom túži vidieť, ale aj Zachej túžil vidieť. Iným spôsobom, ale môžeme si uvedomiť, že túžba po Bohu je úplne v každom ľudskom srdci, aj v tom najskazenejšom, alebo najvzdialenejšom od Pána. Túžba v nás zostáva, nikdy sa nestratí Boží obraz z našej duše. Stráca sa podoba, ale obraz nie. Pastier hľadá ovečku, ale aj ovca svojho pastiera, drachma svoju paniu, stratený syn svojho otca… Aj Herodes túžil vidieť Ježiša, aby videl zázrak. Zachej túžil vidieť kto to je. Herodes chcel senzáciu…

Mesto Jericho vzniklo asi 8000 rokov pred Kristom. Známe zo Starého zákona. Kristus dobýja iným spôsobom ako Jozue. Tam padli múry a bola vykonaná skaza, hoci neviestka Rachab bola zachránená. Teraz je zachránený Zachej, tiež verejný hriešnik. Je zachránený láskou. Kristus neničí, ale oslovuje zvnútra. Sme poslaní do sveta, aby sme ho oslovili zvnútra ako kvas nie preto, aby sme ho slávnostne odsúdili, poprípade zvolávali naň skazu.

Lukáš nezačína tým, že Zachej bol mýtnik, ale bol muž, menom Zachej, bol bohatý a bol mýtnikom.  Nevšímajme si ľudí z tej najhoršej stránky, ale z najlepšej.

Za povšimnutie stojí aj to, Zachej bol malej postavy. Najmä v spojitosti s tým, vyjde na planý figovník. Ide o strom, ktorý sa volá sykomora. Bol to večne zelený strom, ktorého kmeň mohol na svojom obvode merať až 3 metre a dosahoval výšku asi 15 metrov. Pestoval sa hlavne na stavebné drevo. Jeho šťavnaté, málo sladké plody, ktoré sa podobali malým figám, sú však väčšinou červivé. Len v prípade, že sa plod bezprostredne pred dozretím nareže, dozreje bez toho, že by sčervivel. Aj prorok Amos hovorí o sebe: „Nie som prorok, ani nie som syn proroka, ale som pastier a narezávač poľných fíg.“ (Am 7,14) Amos robil práve to narezávanie plodov týchto planých figovníkov, aby sa urýchlilo ich zrenie a aby dozreli bez červíkov.

Zachej na planom figovníku je akoby plodom tohto stromu. Ale aj on, ako tie plody, mal pokazené vnútro od klamania a podvodov pri vyberaní mýta. Mal v sebe „červy klamstva“. Zachej bol málo zrelý a keby aj v takomto stave dozrel, jeho vnútro by zostalo pokazené a bol by súci len „na vyhodenie“. Hľadanie Ježiša, túžba po videní Ježiša, Zacheja však „narezala“, zvesť o Ježišovom milosrdenstve k hriešnikom a mýtnikom „narezala“ jeho srdce, v ktorom bolo veľa „červov podvodu“. A keď bolo jeho srdce „narezané“, táto zloba mohla z neho vyjsť a on môže dozrieť bez toho, že by bol plný zloby.

Ježiš ho už volá dole z figovníka: Poď rýchlo dolu. Akoby mu Ježiš hovoril: už si dozrel, už poď dolu zo stromu, dozrel si „bez červov“, preto už môžeš byť obratý, odtrhnutý. Ježiš mu hovorí ďalej: dnes musím zostať v tvojom dome. Bol si narezaný, vyšla z teba zloba, stal si zrelým. No aby si v tejto zrelosti rástol, musím zostať v tvojom dome. Iste, myslí sa v prvom rade na fyzický Zachejov dom. No v tomto zmysle môžeme myslieť aj na Zachejovo vnútro, na dom jeho srdca. Tam, kde bola predtým zloba klamstva, musí zostať Ježiš – Pravda. Narezané vnútro, z ktorého odišla zloba, musí byť naplnené Ježišom. Jeho vnútro, aj keď je bez zloby, musí byť naplnené, aby neprišiel Zlý a nenašiel vymetený dom, ktorý by obsadil ešte horšími „červami“. Keď bude Ježiš v Zachejovom dome, v jeho vnútri, v jeho srdci, Zachej bude veľký v zrelosti, bude plodom s tým najlepším obsahom, s najlepšou chuťou. Kto si nechá narezať srdce Ježišom, aby sa oslobodil od zloby a kto následne pustí Ježiša do domu srdca, ten sa stáva naozaj zrelým, speje k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku.

Ježiš mu ďalej hovorí: poď rýchlo dolu. Zachej vyšiel hore, na strom, aby mohol uvidieť Ježiša. No Ježiš sa s ním nechce len uvidieť, ale chce zostať v jeho dome. Ježiš volá Zacheja, aby zostúpil dolu, na zem. K tomu, aby sme stretli Ježiša, treba zostúpiť na zem, dotknúť sa zeme. Ježiš nás cez Zacheja učí, že k Bohu sa nevystupuje, ale zostupuje. Často si myslíme, že kvôli stretnutiu s Bohom treba vystúpiť do nejakého iného sveta, do nejakých atrakcii. No Boh, Ježiš nás čaká dolu, na zemi, v našom živote, s jeho radosťami a bolesťami. Ježiš sa nás dotýka, keď stojíme oboma nohami na zemi. Planý figovník môže byť obrazom planých predstáv o Bohu, ktoré nám možno umožnia na chvíľu uvidieť Ježiša, no neprivedú nás k stretnutiu s ním, neprivedú nás k jeho zotrvaniu v našom dome. Z planého figovníka môžeme Ježiša uvidieť, no nemôžeme sa ho dotknúť. V Ježišovi sa Boh dotýka našej zeme, v Ježišovi Boh kráča oboma nohami po našej zemi. Volá nás, aby sme aj my zostúpili a našli ho vo všednosti života.

Farizeji šomrali, ale Zachej vstal a povedal: polovicu majetku dávam chudobným a ak som niekoho okradol vrátim štvornásobne… Nedá celý majetok, ale iba polovicu, to je pekné, lebo treba i vrátiť aj z niečoho ďalej žiť.

Dnes prišla spása do tohto domu… A dvere domu sa otvorili spáse…

popo