mar 222009
 

Milí bratia a sestry,
v tomto týždni sa mi stalo, že keď som večer vyprevádzal niektorých mladých z fary, nesvietili lampy na hlavnej ceste pred kostolom. Všade bola až nepríjemná tma. Jedna z tých mladých, ktorá mala ísť domov popri rieke, vravela: „Dúfam, že aspoň tam budú svietiť lampy, ináč sa budem báť.“ Našťastie aj z fary bolo vidno, že na tej strane lampy svietia. A ja som si uvedomil, ako je dobre, že lampy existujú, že nemusíme byť vo tme.

Dnes sa so symbolikou svetla a tmy stretávame aj v čítaniach. Výslovne o tom hovorí Pán Ježiš pri stretnutí s Nikodémom. Sám seba označuje ako svetlo, ktoré prišlo na svet. Jedným dychom však hovorí, že ľudia milujú radšej tmu ako svetlo.

Vo tme sa totiž dá robiť všeličo tak, aby o tom nevedeli ostatní. Dá sa všeličo utajiť. Vo tme pracujú aj zlodeji. Preto sa aj obávame, keď máme niekam ísť za tmy. Hocikto nám môže urobiť niečo zlé a my ani nebudeme vedieť, kto to bol. Oveľa horšia je však duchovná tma. Počuli sme o nej v prvom čítaní. Druhá kniha kroník hovorí o tom, že celý Izraelský národ upadol do takejto tmy. Dokonca aj kňazi a kniežatá. Boh im posielal svetlá v podobe prorokov, aby ich napomínali, píše sa, že mu ich bolo ľúto. Pokúšal sa ich zachrániť, no oni prorokov nepočúvali, ba prenasledovali ich a zabíjali, aby mohli nerušene pokračovať vo svojom spôsobe života. Dôsledok bol taký, že vtrhli k nim Peržania, spustošili chrám, mnohých ľudí zabili a iných odvliekli do zajatia, ktoré je známe ako babylonské zajatie. Až tam, v otroctve si Izraeliti uvedomili, že ich život nebol dobrý. Že žili vo tme. Tam, v zajatí, im začalo svitať. A keď ich kráľ Kýros po sedemdesiatich rokoch zajatia prepustil, prvé, čo bolo, keď sa vrátili do Jeruzalema, že začali stavať nový chrám pod vedením Ezdráša a Nehemiáša. Niečo podobné sa stalo aj v časoch Pána Ježiša. On prišiel ako svetlo, aby nám ukázal cestu. Mnohí, ktorí ho tak netrpezlivo očakávali, ho však neprijali. Odmietli ho. Nikodém bol výnimka z farizejov, ktorí ho nielenže neprijali, ale proti nemu bojovali. Aj v tejto nočnej návšteve je symbolika – Nikodém, ako jeden z tých, ktorí zostávali vo tme, prišiel za tmy za Ježišom, aby našiel svetlo.

Presne takisto je to aj s človekom. Každý z nás žije vo tme a na svetlo sa môžeme dostať vtedy, keď počúvame Boží hlas. Pôst je veľmi dobrou príležitosťou na to, aby sme obnovili svoj vzťah k Pánu Bohu, aby sme konali viacej „skutkov v Bohu“, aby som použil slová Pána Ježiša z evanjelia. Teda aby sme sa v pravde pozreli na seba, na svoje vnútro, a urobili tam zmeny k lepšiemu.

Mnohí svätí sa zvykli modlievať alebo obetovať rôzne skutky za obrátenie hriešnikov. V životopise sv. Terézie z Lisieux sa spomína, že ona už ako dieťa konala rôzne skutky kajúcnosti len preto, aby sa hriešnici obrátili. Raz sa dopočula, že odsúdili na smrť jedného zločinca, ktorý bol tvrdej povahy, v Boha síce veril, ale nechcel uznať svoje zločiny a neľutoval ich. Malá Terezka si povedala, že sa bude za neho modliť. Tak aj urobila, mnoho obetovala za obrátenie jeho duše. Keď potom po poprave čítali doma noviny, bola v nich aj správa, že keď v deň smrti prišli po neho do cely, z ničoho nič zobral kňazovi, ktorý tam tiež bol, z rúk kríž a pobozkal ho na znak toho, že mu je to všetko ľúto. Terezka potom ďakovala Pánu Bohu, že aj tento zločinec predsa len našiel svetlo a oľutoval svoj hriech.

Milí bratia a sestry, všetci sme nejakým spôsobom zhrešili, urobili zločin voči Pánu Bohu. Tieto dni máme na to, aby sme spoznali svoje poklesky a úprimne sa z nich vyznali. Pán Boh nám ponúka svoje svetlo. Nebojme sa ho prijať, nebojme sa odhaliť svoje vnútro, nech je tam čokoľvek. Niekedy je to nepríjemné, keď nás vo tme zrazu ožiari svetlo. Ale na druhej strane je to pre nás zachraňujúce. Blížia sa nám dni, keď budeme viac myslieť na zmierenie s Bohom. Dajme si záležať na tom, aby sme skutočne to svetlo prijali. Amen.