jan 062007
 

Milí bratia a sestry,
Mnoho vecí v dejinách bolo, zostalo a asi aj navždy zostane zahalených tajomstvom, ktoré nevieme vysvetliť. Napríklad smrť prezidenta Spojených štátov Kennedyho alebo záhada Bermudského trojuholníka, či iné. Nie je ich málo. Dokonca vznikli i viaceré knihy, ktoré opisujú množstvo nevyjasnených udalostí. Myslím, že by bolo veľkou senzáciou pre celý svet, keby sa aspoň niečo z týchto veľkých neznámych a tajomných vecí objasnilo, keby to vyšlo na svetlo.

Dnes slávime sviatok Zjavenia Pána, teda deň, keď sa z neznámeho malého chlapca stal veľmi známy človek.

Prišli za ním mudrci z ďalekej krajiny od východu, ktorí ho vlastne odhalili. Spôsobili veľký rozruch. V tých časoch sa necestovalo naším spôsobom, ľudia sa poväčšine nedostali ďaleko od svojho domova. Ak áno, museli cestovať veľmi dlhú dobu. Teda aj mudrci museli ísť dosť dlho, kým dorazili do Jeruzalema. Samozrejme, že keď podnikli takú dlhú cestu, museli mať na to veľmi vážny dôvod. Vec, pre ktorú prišli, musela mať veľký význam. Preto ten rozruch okolo nich. Celý Jeruzalem bol zvedavý, čo sa deje. A vtedy vysvitlo, že predstavitelia ľudu – zákonníci a veľkňazi – vedeli o proroctve, ktoré predpovedalo narodenie nového kráľa. Oni dali Herodesovi a mudrcom informáciu, kde sa to má udiať. O to viac nepochopiteľné bolo, že sa sami nešli presvedčiť. Mudrci odišli do Betlehema, no o pravoverných Židoch nič také nečítame. Akoby nemali záujem. A Herodes so svojimi kumpánmi už tobôž nie. Vieme, že on ho chcel dokonca zabiť. Aký je tu paradox! Na jednej strane cudzinci, ktorých záhada nového kráľa veľmi zaujíma a snažia sa ju rozriešiť, no na druhej strane sú tu Židia, ktorí aj vedia, o čo ide, čo sa má stať, no radšej zostávajú vo tme, aby sa nemuseli vzdať svojho života a svojich istôt. Herodes dokonca mal tiež niečo zo židovskej krvi, bol položid, rozumel židovskej viere. O to je bolestnejšie to, čo spravil. Aj on sa bál, že príde o svoje pozemské istoty, o svoju moc, o svoje peniaze.

Pravda však prináša so sebou aj takéto riziká. V jej svetle sa ukáže aj to, na čo je človek naviazaný, aj to, čo nie je dobré. Vo tme si nevšimneme ani iných ľudí. Zostávame sami so svojím bohatstvom, nemusíme sa oň s nikým deliť. Egoizmus je veľmi príjemný. Človek myslí na svoje pohodlie, na to, aby sa on mal dobre, aby ho nikto nevyrušoval a nekomplikoval mu život. Aby mal pokoj od príliš hlučných detí, aby mal pokoj od starých ľudí, aby nemusel nikomu pomáhať, aby sa nemusel o nikoho starať, aby sa nemusel namáhať, aby sa nemusel s ničím deliť… Žiť za zatvorenými dverami prináša veľmi veľa výhod. Zostať v tme je vždy pohodlnejšie a výhodnejšie pre človeka a jeho pozemské ciele.

Jeden rabbi sa pýtal svojich žiakov: „Ako možno určiť okamih, v ktorom sa končí noc a začína sa deň?“ Jeden žiak odpovedal: „To je vtedy, ak v diaľke možno rozlíšiť figovník od palmy.“ Rabbi odvetil: „Nie, to nie je vtedy.“ Iný žiak vyhŕkol: „Keď možno rozlíšiť ovcu od kozy, vtedy sa noc mení na deň.“ „Ani vtedy nie,“ odvetil mudrc. „Kedy nadišiel teda ten okamih?“, pýtali sa netrpezlivo ostatní žiaci. Rabbi odpovedal: „Ak sa pozrieš do tváre človeka a spoznáš v ňom brata alebo sestru, vtedy sa skončila noc, začal sa deň.“

Bratia a sestry, nechajme zažiariť svetlo Pánovho príchodu aj v našich srdciach. Aby sme Pána Ježiša objavovali v našich blížnych, aby sme sa nebáli deliť o bohatstvo materiálne, ale aj o to, čo je skryté v našom vnútri, aby sme ním obohatili aj tých, čo sú okolo nás. Amen.