máj 262016
 

Audio homília

Mnohých sa nás dotklo, keď sme sa dozvedeli, že 16. mája tohto roku v Južnom Sudáne postrelili slovenskú rehoľnú sestru Veroniku Teréziu Rackovú. Patrila do Kongregácie služobníc Ducha Svätého. Bola lekárkou, slúžila chorým, ktorí boli chudobní a videla v nich Krista. Zarmútilo nás, že zomrela na následky zranení v nemocnici v Keni. Parafrázujem nášho pána prezidenta, ktorý napísal: Skláňame sa pred Vašou pamiatkou a ďakujeme Vám za to, že ste v zahraničí ukázali láskavú stránku našej krajiny.

            Dnes slávime sviatok Božieho Tela. V evanjeliu zaznieva príbeh o zázračnom nasýtení zástupu a v ňom pozvanie pre nás, aby sme sa stali viac než iba sprostredkovateľmi či príjemcami pokrmu. Posúďme sami:

            Ježiš hovoril zástupom o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.“
On im povedal: „Vy im dajte jesť!“
Oni vraveli: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup.“ Bolo tam asi päťtisíc mužov.
Ale on povedal svojim učeníkom: „Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!“ Urobili to a všetkých usadili.
Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu. I jedli a všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali.                   Lk 9,11b – 17

Božie slovo nás pozýva do kraja, kde pozval Ježiš svojich učeníkov, aby ich učil o Božom kráľovstve. Nie o kráľovstve Izraela, o ktorom snívali. Ale o Božom kráľovstve, ktoré nepatrí iba jednému národu, či náboženstvu, ale je univerzálnym kráľovstvom Božej lásky určeným pre všetkých. Takéto učenie priťahovalo ľudí za Ježišom a vydržali ho počúvať celý deň. Zažívali pri tom skutočnosť, ktorá by mala platiť aj dnes: tam, kde sa ohlasuje Božie kráľovstvo, tam sa odovzdáva život. A odovzdávanie života sa často prejavuje uzdraveniami, ktorých boli svedkami tí, čo Ježišovo ohlasovanie počúvali.

            Keď sa deň schyľoval, učeníci prišli za Ježišom s návrhom prepustiť zástup. Hoci išli za Ježišom, nenasledovali Ježiša. Nasledovať Ježiša by malo znamenať dovoliť mu, aby to, že s ním či za ním ideme menilo náš život. A pre Dvanástich ľudia, ktorí tam v ten deň prišli, boli príťažou. Chceli sa ich zbaviť. Poslať ich preč. Nazývajú ľudí „zástupom“ – tým istým výrazom, ktorý raz použili farizeji, keď povedali: „tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty“ (Jn 7,49). Je to výraz plný povýšenectva. Mohli by sme ho rozvinúť do tvrdenia: my sme tu páni, my sme tu doma! Vy ste len prišelci, hádam nechcete, aby sme Vás tu obsluhovali…

            A vtedy Ježiš hovorí vetu, ktorá je pre mňa jedným zo zmyslov Eucharistie: „Vy im dajte jesť.“ Čo niektorí exegéti vzhľadom na hlbší kontext rozumejú v zmysle „vy sa im dajte zjesť“ Nie je to teda len záležitosť darovania či ponúkania niečoho, ale darovania seba samého. Darovaním seba sa totiž komunikuje – tvorí život. Učeníci namietajú, že nemajú viac ako 5 chlebov a 2 ryby. Reptajú, že by bolo treba ísť a nakúpiť jedlo. Aj tu je vidieť kontrast medzi Ježišovým Božím kráľovstvom a kráľovstvom sveta, z ktorého učeníci prišli: Ježiš hovorí o darovaní, čo znamená delení sa, oni hovoria o kupovaní, predávaní, vlastnení. A to je celkom iná ekonomika.

            Ježiš im nakoniec hovorí, aby usadili ľudí, doslova hovorí „uložte“ ľudí. Čo to znamená? Nemôžu jesť tak, ako chcú? Postojačky, posediačky… Prečo Ježiš chce, aby si ľahli akoby na lehátko ako to bolo zvykom v bohatých rodinách? Počas slávnostných jedál páni zvykli jesť ležiac na lehátkach. A kto si to mohol dovoliť? Ten, kto mal sluhov. Týmto Ježiš akoby vyhlasuje, že učeníci – aj my dnešní kresťania – máme dať iným pocítiť, že nie my sme páni lebo veríme v Boha, modlíme sa, chodíme do kostola… Práve naopak. My sme pozvaní stávať sa tými, ktorí sa darúvajú. Aby tí, ku ktorým prichádzame, cítili že sme slúžiaci. A to je tajomstvo Eucharistie a pravej úcty k nej. Že nám mení život: z túžby byť pánmi, tými, ktorých druhí obsluhujú na tých, ktorí sa neboja slúžiť. Veď v Eucharistii je prítomný ten, ktorý sa neprišiel dať obsluhovať, ale hoci je Kráľom prišiel slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých.

Eucharistiu slávime vo svätej omši. A tak na záver chcem znovu pripomenúť múdrosť, s ktorou sa nám už po stáročia prihovára liturgia, keď nás niekoľko krát oslovuje zvolaním: Pán s Vami! Vždy to znamená niečo iné. Prvýkrát je to hneď na začiatku, po prežehnaní. Vtedy nás pozýva uvedomiť si a prijať to, že Pán je s nami v ľuďoch, ktorí dnes na sv. omši stoja okolo nás. Áno, tí ľudia, rovnako hriešni ako ja, mnohí aj neznámi, pre nás cudzí ukrývajú v sebe blízkosť Pána, ktorý sa nám chce takto darovať. Druhýkrát počujeme to isté zvolanie pred evanjeliom. Vtedy si môžeme uvedomiť, že Pán je nám blízko vo svojom slove. Darúva sa nám v ohlasovaní. Tretíkrát počujeme zvolanie „Pán s Vami“ v prefácii. To sú už na obetnom stole dary chleba a vína, aby sa premenili na ten najpodivuhodnejší spôsob, ktorý Pán vymyslel, aby sa nám mohol darovať.

            Aby sme nakoniec mohli odísť zo sv. omše s požehnaním, ktoré sa tiež uvádza prianím, aby bol s nami Pán, myslím si, že potrebujeme vedieť žiť všetky 3 spôsoby, ktorými sa nám Pán darúva. Ak naším hokejistom na poslednom šampionáte nešli príliš posledné tretiny, mám pocit, že nám sa nedarí hneď v tej prvej tretine slávenia sv. omše. V prežívaní pravdy, že ľudia okolo nás sú pre nás darom preto, aby sme my boli slúžiacim darom pre nich.

            Myslím si, že takto nejako to chápala aj nebohá rehoľná sestra Veronika. Nech odpočíva v pokoji a nech sa za nás prihovára v nebi. Aby aj naše dnešné slávenia, či už s procesiou alebo bez nej, či v kostole alebo na uliciach, boli predovšetkým skúsenosťou, že aj dnes za Ježišom kráčajú ľudia, ktorí ho chcú nasledovať. Tí, ktorí sa neboja priznať, že potrebujú Eucharistiu. Aby posilnení tým, ktorý sa darúva mohli byť stále viac slúžiacim darom pre tých, ktorí to mnohokrát nevedia odplatiť či oceniť.

            A tak sa modlím spolu s textom dnešnej sekvencie: Živý chlieb, čo život dávaš, dnes naozaj a nielen podľa práva, ospevovať treba nám…

IMG_5712a