sep 142007
 

Hovorí sa, že istý mladík, ktorý žil zlým životom, sa chcel zmeniť a prišiel prosiť o pomoc do kláštora, aby sa zaň modlili. Po nejakom čase sa vrátil nahnevaný, že ako sa to modlia, veď v jeho živote sa nič nedeje, žiadna zmena k lepšiemu. Sám sa však o nič nesnažil. Vtedy ho jeden z mníchov poprosil, aby mu pomohol preniesť vrece s obilím. On ho chytil na jednej strane, páter na druhej a šli cez dvor. No nedarilo sa im, pretože mníchovi podchvíľou vypadlo z ruky. Vtedy sa mladík nahneval a povedal mu:
– Keď to nebudete aj vy poriadne niesť, nikdy to neprenesieme.
– Presne tak – odpovedal mu kňaz – a keď sa aj vy nebudete snažiť zmeniť, darmo sa za vás modlíme.

Tento príbeh nám hovorí o jednej veľmi dôležitej pravde, že do neba máme otvorené dvere, ale vkročiť do nich, to musí byť aj naša snaha. Aj my to musíme chcieť. Božia milosť je nekonečná a jeho milosrdenstvo tak isto, ale my s ním musíme spolupracovať. Pripomína nám to dnešný sviatok a dnešné Božie slovo.

Keď totiž ľud začal chabnúť na ceste a šomrať na Mojžiša, poslal Pán na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela pomrelo. Vtedy sa spamätali, prosili Mojžiša a Mojžiš prosil Boha. A Pán mu prikázal urobiť ohnivého hada ako znamenie. Ak sa naň pohryzený pozrel zostal nažive. To slovíčko ak je tu veľmi dôležité. Je krátke, zanedbateľné, ľahko sa preskočí, ale neslobodno. Je tu podmienka: kto chce žiť musí sa pozrieť. Milosť prichádza, ale treba ju prijať, slobodne s ňou spolupracovať. Vernosť vyrastie zo zeme a spravodlivosť zhliadne z neba. Inak sa nedá.

Potvrdzuje nám to aj Pán Ježiš, keď Nikodémovi hovorí o nekonečnej Božej láske, ktorý tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho uverí… A tu je znovu podmienka. Boh dáva, skláňa sa vo svojom nekonečnom milosrdenstve a viera je dar boží, ale aj slobodné rozhodnutie človeka, ktorý chce tento dar prijať.

Pán sa zľutuje, odpustí vinu, nezničí, potlačí svoj hnev, pošle svojho Syna, ktorý sa uponíži a stane sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži, ale musia sa zohnúť naše kolená, musíme sa rozpamätať, že Boh je naša pomoc a jediná záchrana.

Kríž je znakom spásy… Takto sa spieva v jednej piesni o kríži. Áno, skutočne je. Ale je aj otázkou: robíš všetko, čo môžeš, aby Kristova krv nebola zbytočne pre teba vyliata? V dnešných časoch, keď všetko ide na gombík, keď všetko funguje automaticky je dobre si klásť túto otázku čím častejšie, pretože spása na gombík nefunguje a fungovať nebude…