dec 192015
 

AI:   Pamätáte sa ešte na 8. decembra? Hovorili sme o Panne Márii ako o 24 karátovom, čistom zlate. Ako o žene, ktorej harmóniu duše, tela, rozumu, citov, myšlienok, slov a činov… nenarušil nijaký hriech. Tak sa prejavila i pri Zvestovaní. O tom sme vtedy, pred 12 dňami, čítali z Lukášovho evanjelia.

KE:   To čo sme čítali dnes, nasleduje hneď potom. Sv. Lukáš prepája anjelov odchod od Panny Márie iba slovami, ktorými začínal dnešný úryvok: „V tých dňoch…“ A nasleduje popis Máriinej cesty a hlavne príchodu k Alžbete. Príbeh úžasne ukazujúci postoj ľudí plných Boha, spolupracujúcich s Ním na spáse seba i sveta.

DI:   Poďme však po poriadku: Niektorí rozprávači i teológovia hovoria, že Panna Mária sa o zážitok Zvestovania iste podelila so svojou matkou. Veď bola dobrá dcéra. A ona, sv. Anna bola tá, ktorá navrhla návštevu u Alžbety. Ktovie, čo si pritom myslela.

1.     Ak Márii neverila, tak domýšľavej dcére mohol pomôcť čerstvý vzduch.

2.     Ak pochybovala, tak pravda o Alžbete mohla pochybnosti ozrejmiť.

3.     Ak verila, hľadala riešenie, čo ďalej. Aj ohľadom na situáciu s Jozefom.

Príbeh však nemusíme chápať takto realisticky a môžeme sa sústrediť len na myšlienky, ktoré chcel sv. Lukáš, vedený Duchom Svätým, do príbehu zakomponovať.

Tak či onak, dnes vidíme Pannu Máriu po niekoľkých dňoch, či týždňoch od Zvestovania, u príbuznej (niektorí hovoria tety) sv. Alžbety, manželky kňaza Zachariáša. A tu sa spájajú dva príbehy dvoch vekovo veľmi rozdielnych žien, budúcich matiek. Mimochodom, že to bude o ženách a deťoch, naznačuje sv. Lukáš už pred príbehom Zvestovania. Svoje evanjelium začína totiž príbehom zvestovania narodenia Jána Krstiteľa. Vystupuje v ňom ten istý anjel, či ako dnes hovoríme, archanjel  Gabriel. Zjavuje sa starému Zachariášovi v chráme, v čase keď prinášal kadidlovú obetu. Keďže hneď neuveril, onemel. Príbeh končí konštatovaním: „Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“

Alžbeta si je vedomá Božieho pôsobenia. A ako ho vníma vo svojom živote, je pripravená ho vnímať i v živote národa, ba celého ľudstva. Presne túto skutočnosť opisuje sv. Lukáš slovom „len“, alebo by sme mohli povedať aj „hneď“, či „v tej chvíli“: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý“. To pochopenie dejín spásy bolo tak intuitívne a tak silné a tak späté s jej životom, že nemohla nereagovať a ako pokračuje sv. Lukáš: „Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ Tajomstvo vtelenia, ktoré anjel podľa sv. Matúša zvestuje Jozefovi vo sne, dochádza Alžbete pri plnom vedomí!  Musela to byť úžasná žena, jednoduchá a pritom tak blízka Božiemu zmýšľaniu! Veď to, čo poznala a povedala odznelo v Božom Duchu, darcovi viery a poznania, ktorý ju vtedy podľa sv. Lukáša naplnil.

PAR:   Mimochodom, prečo si takto Pannu Máriu nevšimli jej rovesníci, alebo spoluobčania Nazareta? Možno preto, že ju poznali od malička. Bola síce dobré dievča, ale ako všetci mala dve ruky a dve nohy a dve oči a jeden nos a… tak to proste je. Čo máme vedľa seba, nevnímame ako nezvyčajné. Veď s tým žijeme! Mimochodom, aj sám Ježiš to tak prežil a chápal, keď v Nazarete povedal: „Veru hovorím Vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.“

A možno to nevnímame ako nezvyčajné aj preto, že nemáme v sebe Božieho Ducha, toho, ktorý dáva schopnosť poznať a rozlišovať. Podľa evanjelia sa totiž zdá, že práve vnímanie Božieho pôsobenia vo svojom živote nám otvára oči k tomu, aby sme vnímali aj Jeho pôsobenie vo svete. Jeho prítomnosť. V ľuďoch i udalostiach.  

MY:   Vo štvrtok som bol na benefičnom koncerte v kostole piaristov. Nedalo mi nespomenúť medzinárodnú Konferenciu o imigrantoch, ktorej som sa v utorok zúčastnil v Piešťanoch. Okrem iných vecí sa tam spomenul kontrast prístupu k utečencom na maďarsko-rakúskej hranici. Za čiarou bol teplý čaj, odev, starostlivosť. To nebola vec štátu, hraničnej stráže či polície. Boli tam stovky dobrovoľníkov, ľudí z charity… Ľudia, ktorí systematicky pracujú s biednymi vnímajú potrebu pomoci, majú skúsenosť a vedia čo treba robiť. Predpokladám, že viete, ako v tejto situácii fungoval v Maďarsku i Slovinsku aj profesor Vladimír Krčméry so svojim tímom, ale aj iní naši dobrovoľníci. Som rád, že i u nás v Prievidzi sa mnohí pridali, aspoň ku zbierke. Vieme čo o tom hovorí pápež František. Muž ktorý poskytol v Buenos Aires pomoc tisícom chudobných a zachránil stovky azylantov. Podľa väčšiny Slovákov sa pravdepodobne mýli! Nemýlime sa však my? Akými očami na veci pozeráme? Očami Alžbety, či očami Nazaretčanov? Vidíme Božie pôsobenie a jeho zámer, alebo len svoje problémy a svoje ohrozenie?!     

ADE:   Naozaj, Panna Mária je čisté 24 karátové zlato! Je nepoškvrnená! To sme prijali a uverili. Ale uverili sme aj jej dialógu s Alžbetou?

O pár dní zasadneme k štedrovečernému stolu. Podľa tradície pri ňom bol na ňom prázdny tanier pre náhodného pocestného. Veď v ňom k nám mohol prísť Kristus! Bojím sa, že takýto tanier je dnes na Slovensku výnimkou. Nielen na stole, ale hlavne v srdci a mysli. Ak je to u Vás, vo Vás inak, tak sa podobáte sv. Alžbete. A zdá sa, že táto podobnosť je pre tohtoročné Vianoce najdôležitejšia. Amen.