mar 272015
 

Zdá sa vám, že ste veľký, alebo malý? Ako vidíte samého seba? Ste veľkým človekom? Tá troška priestoru, čo zaberáme svojim telom…, čo je to v porovnaní s nekonečným priestorom vesmíru? Za celý život by sme neboli schopní prejsť ani len vzdialenosť k mesiacu – najbližšiemu telesu pri našej zemi. A to je len smeť – nič v porovnaní vzdialenosti k slnku. A od slnka k najbližšej hviezde je to tak ďaleko, že len svetlu to trvá 4,22 rokov, kým tam doletí. A toto je zasa nič v porovnaní s veľkosťou našej galaxie, ktorú tvorí asi sto miliárd hviezd. A táto je zase ničím pri rozmeroch len tých poznaných galaxií, ktoré môžeme pozorovať modernými teleskopmi. Galaxií vo vesmíre je odhadom sto miliárd. Pri týchto vzdialenostiach a rozmeroch čože je jeden človek? Menej, ako  len zrniečko prachu, nič!!! Sme teda malí? Určite. Predsa však, v porovnaní napríklad s hmyzom, máme obrovské rozmery. A akí sme nekoneční v porovnaní s mikroorganizmami, ktoré sme schopní pozorovať len pomocou mikroskopov. A aká nepatrná v proporcii k celému nášmu telu je jediná ľudská bunka, veď naše telo sa skladá zo 60 000 miliárd buniek. A i tá jediná bunka je vlastne obrovským vesmírom, tvoreným miliardami atómov. A každý z týchto atómov je tvorený množstvom nepatrných častíc, ktoré k sebe viaže neviditeľná sila. Nesmierne veľkí sme.

V tomto svete je človek naozaj čímsi nepatrným, maličkým, ale zároveň je človek aj niečim obrovským. Je dobré o tom vedieť, je užitočné to skúmať. Máme prístroje, ktoré nám pomáhajú vidieť i mikrokozmos, aj makrokozmos. Predsa však, na bežné vnímanie sveta máme naše oči, ktoré nás vidia takých akurátnych – nie nepatrných, nie obrovských… Máme možnosť v duchu hľadieť aj ďaleko do minulosti, aj snívať o budúcnosti. Aktuálny život sa však uskutočňuje v prítomnosti, len prítomnosť máme v rukách, teraz sa rodia rozhodnutia… Správne videnie nám umožňuje pravdivé poznanie a ozajstnú múdrosť.

Po tieto dni sme pozvaní hľadieť späť na kľúčové okamihy našej spásy. V dnešný deň hľadíme na Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema a v pašiách sme počuli, čo pretrpel, ako sa zrodila naša záchrana. My vieme, aký mali a aj majú tieto historické udalosti význam. Ako však videli tie isté udalosti ich súčasníci?

Kto vtedy naozaj chápal, čo sa to skutočne deje? Možno len sám Ježiš. Apoštoli a ľudia okolo nich asi len mnohé tušili, mnohé však nechápali… Iní videli len ľudskú tragédiu… Iní v tom mali len zaujímavé divadlo… A obrovská väčšina ľudí, ktorí vtedy obývali planétu Zem ani netušili, že sa deje čosi zlomové, čo je rozhodujúce pre spásu ich i celého sveta. Žili si svoj život, zarábali si na svoj chlieb a jedli ho, tešili sa a trpeli, modlili sa a hrešili… zatiaľ čo za nich Boží Syn umieral na kríži. Oni však nevideli…

My dnes vďačne, s vierou, s nádejou a s láskou hľadíme do histórie k Ježišovmu krížu. Má to byť a je to pre nás pohľad užitočný. Nech nám to však pomáha správne vidieť, čo sa teraz odohráva okolo nás. Naša súčasnosť sa odohráva dnes. Dnes sa rodia naša rozhodnutia, dnes sa uskutočňuje naša spása. Dnes Ježiš zápasí o človeka. V nás a v blížnych okolo nás. Aj dnes hynú ľudia bez viery, aj celkom blízko pri nás. A týka sa to nás, hlavne nás, ktorí vieme, v nás, ktorí sa s vierou pozeráme späť ku Kristovmu krížu.

Nech nám pohľad do spásnej histórie počas týchto sviatkov pomáha byť adresátmi i doručovateľmi Ježišovej spásy.