okt 112014
 

Denne v správach počúvame o vojnách vo svete. Všetko sa to deje ale akosi príliš ďaleko, akoby sa nás to netýkalo, akoby sa nám to nemohlo stať. Ako sa však zmenili naše pocity, keď vypukla občianska vojna v susednom štáte… Alebo na dejepise sme sa učili, ako mora choroby v minulosti vyhubili celé mestá. Bola to pre nás však už dávna história, pokiaľ sa v našej dobe nezačala šíriť ebola. Je užitočné z času na čas si uvedomiť hroziace nebezpečenstvo. Nie preto, aby sme žili v strachu, ale preto, aby sme si vážili to, čo máme, aby pre nás samozrejmé veci neboli tak samozrejmými, aby sme si lepšie užívali života.

A tak aj dnešné evanjelium, ktoré je radostným posolstvom o Božom univerzálnom pozvaní na svadbu, hovorí otvorene aj o nebezpečenstve tragédie – o možnosti neprijatia pozvania, poprípade o možnosti vyhodenia do tmy. Ježiš toto podobenstvo adresoval „veľkňazom a starším ľudu“. Dnes ho však adresuje nám. Neprijatie pozvania je vždy veľká tragédia a má následky.

Možno sa nám zdá, že sa to týka tých druhých. Veď my predsa sme v kostole, my sa snažíme žiť ako veriaci ľudia. Ale čo tie tiché pozvania, ktoré nám adresuje náš hostiteľ cez naše svedomie, cez dobré vnuknutia, dobré túžby? Koľkokrát cítime a vieme, čo by bolo lepšie, ale sa ani nepohneme z miesta. Po jedných prezidentských voľbách som sa pýtal jednej Američanky, koho volila a prečo. Odpovedala mi: Ja viem, že z dlhodobého hľadiska bude ten kandidát, ktorého som volila, pre náš štát škodlivým… Ale momentálne mi zabezpečí lepší dôchodok a tak som volila jeho…“

My aj vieme, kde možno Boha stretať, ako s ním žiť. Vieme, že k nám prichádza vo sviatostiach, ale prijímame ich málo. Vieme, že mu možno slúžiť v blížnych, ale neprekonávame svoje sebectvo. Vieme, že srdce plné lásky k Bohu a k blížnemu je tým správnym svadobným rúchom, ale túto lásku odkladáme na neskôr.

Nebezpečenstvo odmietania Božej milosti sa netýka len tých druhých, ale všetci s ním máme skúsenosti. Je dobré byť si vedomí ohrozenia a čeliť mu. Odpovedajme vedome, ochotne a radi na všetky pozvania, ktoré cez naše svedomie dostávame. Sú prejavom Božej lásky. Veď on nás nevolá na nejaké trápenie, ale na hostinu. Uverme konečne v Božiu lásku!!!