Meniny oslavuje , zajtra má meniny

Veľký piatok – slávenie utrpenia a smrti Pána – Prievidza 2018

Veľký piatok – slávenie utrpenia a smrti Pána – Prievidza 2018
30.03.2018 sarkat

Pred začiatkom liturgie:

Bratia a sestry! Vitajte v našom chráme, vitajte pri bohoslužbe, v ktorej si pripomenieme najväčší dôkaz Ježišovej lásky k nám, obetu jeho života na kríži. Podobne ako včera, budeme obrady vnímať s našimi hosťami: Prvým sú liturgické smernice Rímskeho misála, druhým slovenské Direktórium, tretím sv. Ján evanjelista, s a štvrtým prorok Izaiáš.

Hneď aj odovzdávam slovo prvému hosťovi, ktorý hovorí: „Podľa pradávnej tradície Cirkev v tento a v nasledujúci deň neslávi Eucharistickú obetu. Oltár má byť úplne obnažený, bez kríža, svietnikov a plachiet. V popoludňajších hodinách okolo tretej sa slávi liturgia umučenia Pána. Má tri časti: liturgiu slova, poklonu svätému krížu a sväté prijímanie. Kňaz, ktorý sa oblečie ako na omšu do rúcha červenej farby, s prisluhujúcimi príde k oltáru a ľahne si dole tvárou.“

„Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.“ – píše tretí hosť, sv. Ján vo svojom prvom liste. „Slovo, ktoré sa stalo telom. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného a vlastné ho neprijali.“ – čítame zas v úvode Jánovho evanjelia. To povstanie, nepoznanie a neprijatie vyvrcholilo v piatok 14. nisana, čo bolo pravdepodobne 7. apríla roku 30, kedy vyvolený národ odvrhol svojho kráľa a vyvolil si slobodu zločinca. Teda zločin namiesto čnosti.

O tom všetkom, o otrasnom divadle počnúc Getsemanskou záhradou a končiac hrobom pod Golgotou nám dnes sv. Ján bude rozprávať. Nie je to však len vec Židov pred 1988 rokmi, je to vec celého sveta a každého času. I nás. I my sme nepoznali, neprijali, ba neraz povstali proti nemu. I my sme si často zvolili hriech namiesto čnosti. Preto i my dnes v pokore a hanbe za svoje zlyhania ležíme, alebo kľačíme pred jeho oltárom a neskôr pred jeho krížom.

 

Po prvom čítaní a žalme:

Pred chvíľkou sme počuli 4. pieseň o Pánovom služobníkovi – ebed Jahve. Napísal ju Deutero-Iaiáš približne 550 rokov predtým, než sa stalo to, čo zobrazuje – utrpenie Mesiáša. Nielen fyzické. „Kto uveril čo sme hlásali?  – pýta sa Izaiáš v jeho mene. A žalmista v jeho mene hovorí: „Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba“.

Realizáciu týchto predpovedí sv. Ján spomína na záver 6. kapitoly svojho evanjelia, potom, ako Ježiš hovorí o Eucharistickom chlebe, ktorým má byť jeho telo. „Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?! Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: Toto Vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som Vám povedal, sú Duch a život. Vtedy ho – ako ďalej poznamenáva sv. Ján – mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: Aj vy chcete odísť?“

Vtedy neodišli, ba Peter vyznáva svoju vieru. O niekoľko mesiacov, v Getsemanskej záhrade ich však Kristus sám necháva odísť, ako budeme počuť o chvíľu v pašiách. Do Jánovho opisu Ježišovho utrpenia nás uvedie úryvok z listu Hebrejom, ktorý opisuje atmosféru Ježišovej predsmrtnej úzkosti.

 

Po homílii:

Náš prvý hosť píše: „Poslednou časťou liturgie slova je modlitba veriacich. Kňaz pri oltári povie so zopätými rukami úvodnú výzvu, ktorou oznámi úmysel. Potom všetci zotrvajú chvíľu v tichej modlitbe. Nato sa kňaz modlí nahlas s rozopätými rukami. Veriaci počas modlitby stoja alebo kľačia.“

U nás bude výzvu hovoriť brat kaplán a modlitbu náš farár. Počas prosieb budeme stáť, kto nevládze, nech si sadne.

Modlitby ukazujú, že Ježišovo vykupiteľské dielo sa týka všetkých ľudí. Ich poradie je určené prijatím vykúpenia, teda prihlásením sa k Ježišovmu krížu. Začneme spoločenstvom veriacich – Cirkvou, jej hlavou i celým mystickým telom, potom sa budeme modliť za katechumenov a oddelených bratov, čiže za jednotu Cirkvi. Následne za bratov starších vo viere – Židov, potom príslušníkov iných náboženstiev a nakoniec za neveriacich. Po spomenutí celého ľudstva sa na záver vrátime domov v modlitbe za našu vlasť a za tých, čo znášajú útrapy.

 

Po modlitbách veriacich:

„Ježiš povedal Nikodémovi: Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ – píše sv. Ján vo svojom evanjeliu. Čítali sme to pri nedeľnej sv. omši pred tromi týždňami. Pred dvomi sme opäť v Jánovom podaní počuli Ježišovu predpoveď: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“.

Áno, Pane, všetkých nás priťahuješ, lebo napriek našim hriechom a tvojmu utrpeniu za ne si prišiel s láskou k nám. Tak nám to píše tvoj milovaný učeník: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“

Symbolom tejto spásy sa stal nástroj umučenia – kríž. Rubriky rímskeho misála pokračujú:

 

Pre obrad odhaľovania kríža:

„Po modlitbách veriacich nasleduje slávnostná poklona svätému krížu. K oltáru sa prinesie zahalený kríž v sprievode dvoch prisluhujúcich so zažatými sviecami. Kňaz stojac pred oltárom vezme kríž, poodhalí jeho časť, vyzdvihne ho a začne spievať: Hľa drevo kríža. Všetci odpovedajú: Poďte, pokloňme sa. Keď dospievajú, všetci si kľaknú a chvíľu zotrvajú v tichej adorácii. Keď vstanú, kňaz odhalí pravé rameno kríža, znova pozdvihne kríž a spieva: Hľa drevo… pričom sa pokračuje ako prvý raz: odpoveď Poďte, pokloňme sa a adorácia. Napokon odhalí celý kríž a tretí raz sa robí to isté. Potom odnesie kríž ku vchodu do presbytéria, kde nasleduje vlastná, osobná poklona krížu. Krížu sa príde pokloniť najprv kňaz, potom prisluhujúci a všetci veriaci. Vzdajú mu úctu jednoduchým pokľaknutím, alebo iným vhodným spôsobom, napríklad pobozkaním.“

 

Pre obrad prinášania kríža:

„Kňaz ide ku vchodu kostola. Tu vezme nezahalený kríž, prisluhujúci vezmú zažaté sviece a idú v sprievode cez kostol do presbytéria. Ten čo nesie kríž najprv pri vchode, potom uprostred kostola a napokon pred presbytériom spieva: Hľa, drevo kríža. Všetci mu odpovedajú: Poďte, pokloňme sa! Po každej odpovedi si kľaknú a chvíľu zotrvajú v tichej adorácii. Potom sa kríž so sviecami položí ku vchodu do presbytéria. Krížu sa príde pokloniť najprv kňaz, potom prisluhujúci a všetci veriaci. Vzdajú mu úctu jednoduchým pokľaknutím, alebo iným vhodným spôsobom, napríklad pobozkaním.“

 

Počas tejto poklony budeme spievať z Jednotného katolíckeho spevníka pieseň č. 131 a modliť sa hymnus o Kristovom utrpení, ktorý ponúka Rímsky misál. V úvode, opakujúc lektora, povieme obidve časti refrénu, potom ich budeme striedať.

možno nafotiť a nastrihať a dať do lavíc text na konci komentára  

„Po poklone sa kríž odnesie na miesto, ktoré je preň pripravené.“

Nasledovať bude tretia časť liturgie – sväté prijímanie.

 

Po modlitbe „po prijímaní“:

Podľa Direktória sa „po slávení dnešnej liturgie obnaží oltár. Kríž sa uloží na vhodné miesto, kde si ho veriaci môžu uctiť a kde by mohli meditovať. Dnes po odhalení kríža a zajtra až do Veľkonočnej vigílie sa pred krížom kľaká. Oltár ostáva bez plachiet a bez ozdôb až do Veľkonočnej vigílie.“

V našom kostole budeme mať možnosť na tichú modlitbu pri kríži nepretržite do zajtrajšieho večera.

„Na Bielu sobotu (pokračuje Direktórium) cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti, ako aj o zostúpení k zosnulým a na modlitbách a pôstom očakáva jeho zmŕtvychvstanie. Veľmi sa odporúča, aby sa posvätné čítanie a ranne chvály konali za účasti ľudu.“ U nás tak urobíme o 8.00. Večer pred ukončením adorácie, o 17.00 sa budeme modliť vešpery.

Na obrady veľkonočnej vigílie, ktoré začnú o zajtra o 19.30, si môžeme priniesť sviece. Nakoľko predpoveď počasia hovorí o daždi, stretneme sa v kostole.

 

A: Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami,
Všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy!

B: Milé drevo s milou ťarchou, milo stojíš pred nami.