mar 312018
 

Pred začiatkom liturgie:

Bratia a sestry! Vitajte na tretej liturgii Veľkonočného trojdnia. Ako v prvé dva dni, i dnes ho budem komentovať so svojimi pomyselnými hosťami: Rímskym misálom, slovenským Direktóriom, sv. Jánom evanjelistom a prorokom Izaiášom.

V úvode k tomuto obradu náš prvý hosť píše: „Podľa pradávnej tradície táto noc je očakávaním Pána. Preto podľa napomenutia evanjelia veriaci s horiacimi sviecami v rukách sa majú podobať ľuďom očakávajúcim návrat svojho Pána. Keď príde a nájde ich bedliť, dá im miesto pri svojom stole. Celá slávnosť Veľkonočnej vigílie sa koná v noci. Na vhodnom mieste sa pripraví oheň. Po požehnaní nového ohňa jeden z prisluhujúcich prinesie pred celebranta veľkonočnú sviecu – paškál.“

Nakoľko nám počasie v tomto roku neumožnilo použiť zvyčajný priestor vonku, oheň budeme žehnať pri vchode do kostola. Na veľkonočnej svieci, ktorá ako hlavný symbol tejto časti bohoslužby prezentuje vzkrieseného Krista, je kríž, nad ním grécke písmeno alfa, pod ním omega. Medzi ramenami kríža sú číslice bežného roka. Do sviece kňaz vsadí v podobe kríža päť hrudiek temianu. Potom od posväteného ohňa veľkonočnú sviecu zažne, pozdvihne ju a spieva: Kristus svetlo sveta. Na toto zvolanie všetci odpovedajú: Bohu vďaka! Pri vchode do lode kostola sa toto zvolanie i naša odpoveď zopakuje. Následne toto Kristovo svetlo prevezmú miništranti, ktorí ho roznesú po chráme, kde ho všetci prijmeme na svoje sviece. Pred oltárom kňaz znovu zopakuje: Kristus, svetlo sveta a my odpovedáme: Bohu vďaka!

 

Po uložení a incenze paškálu

Dnešná liturgia je postavená na kontraste. Veď jej základom je kontrast Ježišovej smrti s Jeho zmŕtvychvstaním – novým životom. Symbolom tohto kontrastu je aj rozdiel medzi tmou a svetlom. Preto bohoslužbu začíname obradom svetla, ktoré sme vniesli do tmavého chrámu. Aj náš štvrtý hosť použil tento obraz, keď v diaľke videl príchod Mesiáša do svojej krajiny:

„K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor, či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno! Ale mrákavy uniknú, lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov. Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.“

Tým svetlom je Kristus, ako to chápe pri citácii tohto proroctva aj evanjelista sv. Matúš. Ako som už spomenul, Krista symbolizuje i svetlo, ktoré sme vniesli do chrámu. Ďalšie obrazy noci, ktorú prežaruje svetlo Božieho spásonosného diela, nám priblíži veľkonočný chválospev. Kňaz ho spieva pri svetle veľkonočnej sviece a my počúvame stojac s horiacimi sviecami v rukách.

 

Po kňazovom speve:

Obrad svetla sa skončil, svoje sviece preto môžeme zhasiť. Rubriky Rímskeho misála nás vovádzajú do druhej časti – liturgie slova – takto:

„Na túto vigíliu, najdôležitejšiu zo všetkých vigílií, je určených deväť čítaní a to sedem zo Starého zákona a dve z Nového zákona. Ak to vyžadujú pastoračné dôvody, možno vynechať niektoré čítania zo Starého Zákona. Treba však vždy pamätať na to, že čítanie Božieho slova je podstatnou zložkou tejto vigílie.“

My budeme čítať štyri zákonné čítania. Všetky v sebe nesú spomínanú myšlienku kontrastu.

Prvé hovorí o rozpore medzi Božím prisľúbením početného potomstva, ktoré urobil Abrahámovi a požiadavkou na obetu jeho syna. Skúška viery, nad ktorou sa v tichu zamyslíme.

Druhé o rozdiele medzi vyvoleným národom a egyptskými prenasledovateľmi. O prechode mora a utopení v ňom, o otroctve a slobode. Odpovieme naň spevom izraelských žien, ktorým ďakovali za záchranu.

Tretie čítanie bude o rozdiele medzi božími a našimi cestami a myšlienkami. Je v ňom aj výčitka našej zlej investície a pozvanie k počúvaniu a učeniu sa od Boha. K zamysleniu nad tým, ako sa od neho chceme učiť, poslúži chvíľa ticha.

Štvrté bude hovoriť o Božom pláne spásy s Izraelom, ktorý sa bude týkať najmä ľudského srdca. Jeho zmena je pozitívnym posunom vo vzťahu Boha a človeka. Našou odpoveďou bude prosba o pomoc pri zmene nášho srdca sprevádzaná 51., kajúcim žalmom.

Novozákonné čítania budú nasledovať po speve Sláva Bohu na výsostiach, ktorým túto noc špeciálne oslavujeme Kristovo víťazstvo nad smrťou. Rozozvučia sa zvony a organ, oltár zažiari svetlom ďalších sviec. Slávnostné „Aleluja“ bude vstupom k prvej evanjeliovej správe o zmŕtvychvstaní.

 

Po homílii:

Po tom, ako sme si priblížili kontrast Ježišovej smrti s Jeho zmŕtvychvstaním, ktorý ženy nevedeli hneď stroviť, sme pozvaní uvedomiť si, že z tohto základu vyrastá pozvanie k novému životu aj pre nás. To sme čítali aj v liste svätého apoštola Pavla Rimanom: „Krstom sme teda s ním pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Tak zmýšľajte o sebe aj vy; že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.“

* Tento nový život v Kristovi sa rozhodli žiť aj 7 naši bratia a sestry, ktorí dnes večer prijmú sviatosť krstu. Pred jej udelením sa litániami k všetkým svätým obrátime na tých, ktorí tento nový život žili naplno a dnes si ho užívajú v nebeskej vlasti. Po požehnaní krstnej vody sa katechumeni najprv zrieknu zla, starého spôsobu života, a následne vyznajú svoju vieru, v ktorej chcú žiť s Bohom. V tejto viere budú pokrstení a príjmu aj sviatosť birmovania. Celý obrad je pre nás ostatných výzvou, aby sme si obnovili svoje krstné sľuby. Pridajme sa preto v duchu k zrieknutiu zla i k vyznaniu viery. Na znak našej spolupatričnosti v závere obradu prijmeme krstné svetlo zo sviec novokrstencov a budeme pokropení krstnou vodou.

„Keď kňaz pokropil ľud – hovorí náš prvý hosť – vráti sa k sedadlu. Nasleduje modlitba veriacich. Potom kňaz pristúpi k oltáru a zvyčajným spôsobom začne liturgiu Eucharistie“. To bude štvrtá, posledná časť tejto nočnej slávnosti. V jej závere na podporu nového, Božieho  života v nás, prijmeme „nový pokrm“ – Kristovo Telo. Pre novokrstencov to bude prvé sväté prijímanie.

 

Po modlitbe „po prijímaní“: 

Bratia a sestry, ďakujem Vám za vašu účasť na liturgii Veľkonočného trojdnia. V jej závere dám ešte posledné slovo našim hosťom, ktorí nás bohoslužbami týchto dní sprevádzali:

V Direktóriu čítame: „Obdobie 50 dní od nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele Zoslania Ducha Svätého, do ktorého sa touto bohoslužbou vstupuje, sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna veľká nedeľa. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva aleluja.“

Evanjelista sv. Ján o našom vzťahu ku Kristovi, do ktorého dnes oficiálne vstúpili novokrstenci a ktorý sme si my ostaní obnovili vyznaním krstných sľubov, hovorí: „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi; tým čo uverili v jeho meno.“

A prorok Izaiáš aj o dni vzkriesenia píše: „A v ten deň povedia: Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!“

V zmysle toho, čo sme počuli a prežili Vám prajem, aby radostné Aleluja Božích detí naplnilo Vaše srdcia i celý Váš život.

 

Ak sa nekoná krst dospelých, treba použiť tento odsek:

* Liturgia krstu je treťou časťou dnešnej slávnosti. V jej úvode sa spojíme s tými, ktorí tento nový život, spoločenstvo s Bohom, prežívajú naplno v nebi. Potom kňaz požehná krstnú vodu, ktorou budeme na záver, na pamiatku nášho krstu, pokropení. Každý z nás, pokrstených si je pritom vedomý, že spomínaný nový život nie je niečo automatické. Že často padáme do hriechu, ako „starí ľudia“. Je to vlastne boj, v ktorom si znovu a znovu uvedomujeme kontrast medzi novým životom v Bohu, po ktorom túžime, a našim starým, doterajším životom v hriechu. Je to boj, v ktorom znovu a znovu chceme zápasiť. Aj preto súčasťou tohto obradu bude obnovenie krstných sľubov, ktoré spočíva jednak v zrieknutí sa hriechu a pokušení, jednak vo vyznaní viery v trojjediného Boha.