feb 192006
 

Drahí bratia a sestry!
Posledné tri nedele sme svedkami toho, ako Ježiš chodí po krajine, ohlasuje Božie kráľovstvo a uzdravuje chorých, ktorých k nemu prinášajú. Dnešné evanjelium nie je výnimkou. Minulú nedeľu sme boli svedkami toho, ako Ježiš uzdravil malomocného. Žiaľ, po tomto uzdravení musel na pár dni odísť do ústrania, pretože mu urobil takú reklamu, že kde sa pohol, všade ho prenasledovali ľudia.

V dnešnom evanjeliu môžeme vidieť, že Kristus znova začal chodiť na verejnosť a odvážil sa vstúpiť do mesta. Vedel totiž, že nemôže dlho zostať v ústraní, pretože bol poslaný, aby ohlasoval príchod Božieho kráľovstva. Preto všetky uzdravenia sú pre Neho vonkajšími sprievodnými znakmi príchodu tohto kráľovstva.

V dnešnej stati Ježiš koná dva veľké zázraky, ktoré sú tiež sprievodnými znakmi jeho ohlasovania a zároveň sú navzájom úzko prepojené. Najprv, na veľký údiv všetkých prítomných, hovorí „synu, odpúšťajú sa ti hriechy…“. Tieto slová vyvolali u jeho poslucháčov nielen údiv, ale aj pohoršenie, pretože sa nimi stavia na roveň Bohu. A pre každého pravoverného žida to bola veľká urážka samotného Boha. Avšak tak, ako sa oni čudujú nad Kristom, jeho správaním, tak sa On čuduje ich nevere. Je zaujímavé vidieť, že pokiaľ Ježiš iba uzdravoval ľudí, vyháňal zlých duchov, tak bolo vo väčšine prípadov všetko v poriadku. Akonáhle sa však Kristus začne „miešať“ do veci duchovných, zrazu nastáva problém.

Ježiš im nemusel nič dokazovať, pretože už toľkokrát pred zrakmi mnohých ukázal kto je, ale pre ich vieru im chcel navonok ukázať silu odpustenia, aby pochopili, no najmä, aby uverili. Chcel im to ukázať aj na fyzickom uzdravení tohto ochrnutého, preto mu povedal: „vstaň, vezmi si lôžko a choď!“. Slovo „vstať“ v biblickej reči ma ten istý základ, ten istý koreň ako slovo „vstať z mŕtvych“. Čím chcel naznačiť, že odpustenie hriechov má takú istú silu, akoby niekto vstal z mŕtvych. Teda, kvalitatívne žiť novým životom.

Fyzické uzdravenie je veľká vec pre každého chorého, najmä pre tých ktorí sú nejakým spôsobom odkázaní na druhých. Je znamením, že sa môže zaradiť do spoločnosti. Avšak, odpustenie hriechov, má ešte oveľa väčšiu silu ako fyzické uzdravenie…

Pred pár rokmi vyšla v slovenskom preklade kniha „Zamknuté znútra“. Autorka tejto publikácie poukázala na skutočnosť, že odpustenie má oveľa väčšiu silu, ako si vieme predstaviť, a má veľký vplyv aj na náš život. K tomu, aby sme dokázali odpustiť, je potrebné najprv prijať odpustenie zo strany Boha, až potom dokážeme oceniť silu odpustenia v našom živote a preniesť ho do našich vzťahov. Prijať odpustenie Boha, znamená prijať Božiu lásku, lásku,  ktorá dáva život, pretože Boh je darcom života.

Bratia a sestry, na začiatku dnešného evanjelia je jedna zaujímavá poznámka, týkajúca sa tých štyroch, ktorí niesli ochrnutého. Vidiac veľký zástup ľudí, nedali sa odradiť, ale pobádaní láskou k tomu človeku boli ochotní riskovať. A to aj napriek nadávkam, vyhrážkam, odsudzovaniu a ďalším a ďalším prekážkam, ktoré sa im stavali do cesty. Je to však krásny obraz toho, čo Boh bol ochotný riskovať kvôli nám. Vedel, že sa stretne s rôznymi prekážkami, nepochopením, neprijatím, no jeho láska k človeku ho pobádala k tomu, aby riskoval. A najväčším prejavom jeho lásky je odpustenie, ktoré sme získali Kristovou smrťou na kríži. Nech vedomie tejto lásky je pre nás silou nachádzať si cestu k Nemu, k Jeho odpusteniu, ktoré môžeme získať vo sv. spovedi. Aby tak mohlo v nás a okolo nás rásť Božie kráľovstvo.