feb 192006
 

V obchodných domoch sa stali módou takzvané „akcie“. Tovar náhle zlacnie, aby sa vypredal. A vtedy je veľký nával… Tak býva asi niekedy v „akcii“ aj Pán Ježiš. Aspoň sa tak k nemu správame. Býva to na veľké sviatky, napríklad na Vianoce, alebo na Veľkú noc. Čo sa vtedy deje? Celý kostol ide na sväté prijímanie. A bol by to veru poriadne čudný katolík, keby vtedy zostal na chóre a na sv. prijímanie by nešiel. Čo je to za človeka? Čo je to za kresťana, nevie čo sa patrí? Všetci idú iba on nejde, že sa nehanbí. Pán Ježiš je vtedy asi zlacnený, je v „ akcii“, lebo veď je to ten istý Pán ako aj v období cez rok a vtedy sa situácia mení na opačnú. Ťažko je niekedy „odlepiť“ sa z lavice a ísť na sv. prijímanie, lebo čo si to ty za kresťana, keď chodíš aj inokedy a nie iba na Vianoce. Preháňaš, pretvaruješ sa, robíš sa svätým, či o čo ti ide? Pripúšťam, že je to možno viac problém dediny ako mesta, ale aj to je pravda, že tento jav nám hovorí o niečom, čím trpíme všetci: robíme veľmi často niečo nie preto, lebo sme o tom presvedčení, ale preto, lebo to tak robia aj druhí. A to je fakt, ktorý sa prejavuje všade. Masa ľudí okolo nás nám môže byť veľkou prekážkou. Z toho plynie jedno veľmi dôležité upozornenie: pozor na zástupy, nemožno sa o ne oprieť. Mohli by sme povedať, že Kristus sa im vyhýbal a nikdy sa o ne neopieral.

Aj v evanjeliu siedmej cezročnej nedele čítame o tom, ako zástup ktorý bol  okolo nášho Pána bránil komusi dostať sa do osobného kontaktu  s ním. Bol to porazený človek, ktorý sa s ním potreboval stretnúť, ale nedalo sa, pretože Pán učil v dome a bolo tam už toľko ľudí, že ani predo dvermi nebolo miesta. Jediná možnosť, ktorá tu zostávala bola rozobrať strechu a spustiť človeka dnu. Aj to tak spravili a on odišiel uzdravený na duši aj na tele.

Je pekné vidieť okolo seba zástupy ľudí, ktorí prišli a počúvajú Božie slovo. Je pekné a povzbudivé ak môže kňaz ohlasovať evanjelium v preplnenom kostole. Dobre nám to robí na psychiku. Ale nebojme sa aj priamej otázky ohľadom účinnosti takéhoto ohlasovania a nebojme sa pozrieť na zástupy ako na niečo, čo je veľmi prechodné a neisté, čo niekedy môže dokonca brániť blízkemu kontaktu s Kristom.  Áno. Zástup môže byť osožný a môže nám pomôcť priblížiť sa k nášmu Pánovi. Na druhej strane nám môže veľmi brániť osobne sa s ním stretnúť. A život kresťana nie je v priblížení, ale v stretnutí s Kristom. Pri stretnutí sa treba vždy od zástupu oddeliť a vykročiť svojím vlastným krokom a svojím vlastným štýlom. Aj vtedy, keby to malo byť trebárs cez strechu. Nebojme sa byť  čudnými. Nebojme sa byť smiešnymi. Veď, ako pripomína Milan Rúfus, už iba smiešni sú v poriadku…