máj 262005
 

Kto niekedy zablúdil, vedel by o tom rozprávať. Mohol by povedať, aké mal pocity, čo všetko robil, aby našiel správnu ulicu alebo cestu. Vedel by rozprávať aj o radosti, keď sa mu to podarilo. Niektorí ľudia, zvlášť starší a skúsenejší hovoria, že aj samotný život je cestou, na ktorej sa dá zablúdiť. Lebo životná cesta nie je vždy priama a často sa podobá na labyrint – bludisko. Ale aký by to bol život, keby sme ho museli prežiť v bludisku? Keby sme nevedeli, načo žijeme, ako máme žiť a kam smerujeme?

A práve kvôli tomu, aby sme v živote nezablúdili, prišiel Ježiš na našu zem.

Najprv ľudí učil, ako majú žiť. Povedal veľa cenných slov, obrazov a príkladov, aby ľudia v živote neblúdili a ak sa to aj stane, aby sa vedeli vrátiť. Vyzval ľudí, aby uverili, že zmyslom ich života je láska k Bohu a k človekovi. Že cieľom ich života je večný život v Bohu.

Ježiš ale vedel, že nestačia iba informácie, aby človek dosiahol svoj cieľ. Poznal dobre situáciu Židov, keď štyridsať rokov putovali púšťou z Egypta do svojej krajiny. Oni mali svoj cieľ, vedeli, kam idú, ale nemali dosť telesných síl napredovať. Preto im Boh 40 rokov posielal mannu z neba, dokiaľ neprišli k hraniciam Kanaánu. Aj Ježiš sa rozhodol, že dá ľuďom posilu pre ich duše, aby mali vždy dosť síl ísť za svojím cieľom.

Oznámil to zástupom po zázračnom rozmnožení chleba. Niektorí boli šokovaní, keď im povedal: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6, 51). Potom im vysvetľuje trojaký zmysel prijímania tohto chleba. Je zárukou večného života: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6,54). Po druhé, prijatie tohto pokrmu spôsobuje úzke spojenie človeka s Ježišom: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6, 56). Napokon dáva Ježišovo telo v podobe chleba človekovi účasť na vzťahoch medzi Otcom a Synom: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa“ (Jn 6, 57). To, čo Ježiš oznámil, potom splnil pri Poslednej večeri. Premenil chlieb a víno na svoje Telo a Krv a prikázal apoštolom, aby aj oni robili podobne. Takto dal Ježiš svojim veriacim bezpečný prostriedok, aby v živote nezablúdili a dosiahli cieľ.

V dnešný deň, alebo v nasledujúcu nedeľu, opúšťa Ježiš na krátky čas bohostánok. Kňaz v ruke s monštranciou a s veriacimi prechádzajú ulicami našich miest a dedín. Zastavujú sa na štyroch miestach, podľa symboliky svetových strán. Kňaz žehná veriacich a celú svoju farnosť. Všetci prosia, aby ich Ježiš ochraňoval, aby ho prijali aj tam, kde ho ešte nepoznajú.

Obraz procesie vyjadruje prianie Ježiša, aby ľudia neblúdili. V procesii je vidieť jednotu. Všetci spoločne idú za Ježišom a on ich vedie. Ale priznajme si, že to je veľmi ľahké. To nás nestojí veľa síl. Pri procesii s Božím Telom nikto nemôže zablúdiť. Skúška nášho vzťahu ku Kristovi prichádza vtedy, keď ostávame sami. Keď už nie sme v zástupe veriacich, ale v prostredí, v ktorom žijeme.

Tam sa stretávame s rozličnými ľuďmi, názormi, orientáciami. V skutočnom živote cítime rozličné tlaky na náš život. To je ten labyrint v ktorom sa môžeme ocitnúť a stratiť orientáciu. Ale tu je aj najväčšia možnosť ukázať zmysel nášho vzťahu ku Kristovi. Ukázať sa ako silná osobnosť, ktorej prijímanie Krista pomáha ísť vlastnou cestou, ísť v smere, ktorý nám ukazuje Ježiš.

Z čias vojny sa hovorí jedna dramatická príhoda. Vojaci prišli do jednej dedinky a všetkých ľudí nahnali do kostola. Tam veliteľ rozkázal vylomiť bohostánok a premenené hostie vysypať na zem pred oltár. Vojaci to aj tak spravili. Veliteľ potom povedal dedinčanom: „Kto pošliape tieto hostie, bude slobodný!“ Ľudia stuhli, nevedeli, čo robiť. Vtedy zo zástupu vybehlo jedno, asi štrnásťročné dievča. Všetkých ešte viac prenikol strach: „Tá sa opovážila!“ Ale dievča, namiesto toho, aby pošliapalo hostie, začalo ich zbierať zo zeme, a to ani nie rukami, ale jazykom, nechcelo ich zneuctiť. Veliteľ sa strašne nahneval, vydal rozkaz a dievča okamžite zastrelili. Krv dievčaťa sa pomiešala s hostiami, s telom Ježiša Krista.

Dnešný deň je dňom úcty k Eucharistii a vďakyvzdávania za tento pokrm a posilu, ktorú nám Pán Ježiš ponúka. Vyjadrime mu teda svoj obdiv, obnovme si vzťah k tomuto veľkému tajomstvu a prosme Ježiša Krista, aby stále bol v nás a my v ňom. Amen.