máj 282006
 

Išla raz – hovorí Henri Godin – matka s dcérou a s malým synom k rieke. Dcéra, zdatná športovkyňa, ktorá vedela okrem iného aj dobre plávať, sa prechádzala s matkou po brehu. Chlapec sa motal nebezpečne blízko pri vode. Matka ho napomínala, on neposlúchal. Nuž, stalo sa, čo sa obyčajne v takýchto prípadoch stáva. Šmykol sa a padol. Padol a topil sa. A dcéra túto veľmi zlú situáciu riešila takto: hodila sa bedákajúcej matke okolo hrdla a potešovala ju: Neplač, mama, ak zahynie pre svoju neposlušnosť, budeš mať ešte mňa… a ja budem vždy plniť tvoje priania…

Jean Dubois vo svoje knižočke Áno, Pane pokračuje takto: Za takýmto vysvetlením Božieho volania by určite nasledoval smiech, keby ho nepredbiehal plač. Sľubovať nebeskému Otcovi vernosť a oddanosť, to je pekné… Ale je neúprimný a protivný náš sľub, ak nie sme ochotní skákať do vody… ak sa zdráhame dokazovať mu sľubovanú vernosť používaním všetkých síl a schopností v službe hynúcich bratov a sestier…

Skutočne, sme tu pre službu a pre tých, ktorí nás potrebujú. Na svete nie sme preto, aby sme ho slávnostne odsúdili, pretože ani Pán Ježiš na to neprišiel. Sme tu preto, aby sme pomohli všade tam, kde treba. Ale…

Ale –  povie si niekto – čo ak skočím do vody a už z nej ani sám nevyplávam?  Dnešná doba sa hemží „záchranármi“, ktorí nakoniec sami zostali na dne… Problém je zložitejší, ako sa zdá. Riešenie nachádzame v Kristových slovách, ktoré čítame  v evanjeliu siedmej veľkonočnej nedele: Dal som im tvoje slovo, a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich uchránil pred Zlým… Posväť ich pravdou… Teda je dôležité byť vo svete, pretože máme byť soľou a svetlom a kvasom, ale tak isto rovnako je dôležité nebyť zo sveta. Povedané rečou dnešného príbehu: skákať do vody, ale vedieť plávať a byť istený. Pán Ježiš hneď aj hovorí, čo je naša istota: Pravda. Pravda o sebe, o svojich slabostiach i schopnostiach, pravda o vode, o jej hĺbke i nebezpečenstvách. Posväť ich pravdou

Máme teda žiť vo svete, máme skákať do vody a pomáhať z nej na breh, ale máme pri tom dbať o to, aby sme sa sami neutopili. Veď taký záchranár by nebol na pomoci ani tomu, kto sa topí. A ešte niečo: záchranárska práca je vždy práca tímová…