apr 142006
 

Bratia a sestry, práve sme si pripomenuli, ako Ježiš za nás pretrpel obrovské muky. Bičovanie, korunovanie tŕním, nesenie kríža, pribíjanie na kríž a ukrižovanie, všetko násilné zásahy, ktoré spôsobili telesné utrpenie. Avšak okrem tohto utrpenia Pán Ježiš pretrpel aj duševné muky. Svedčí o tom jedna z jeho posledných viet na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Zažíva chvíľu osamelosti, opustenosti, a to práve v tom najťažšom okamihu. Nie je to však výkrik zúfalstva. Sú to vlastne slová 22.žalmu. Pán Ježiš sa aj na kríži modlí, plný nádeje, že ho Otec počuje a neopustí, aj keď jeho prítomnosť momentálne necíti. Pán Ježiš teda okúsil utrpenie do hĺbky – aj telesné, aj duševné.

Podobné stavy zažíva každý človek, aj keď možno nie do takých dimenzií ako Spasiteľ. A možno si aj vzdychne, prečo ma Boh opustil, prečo je tak ďaleko… Nech to však nikdy nie je stav zúfalstva. Ani v takomto rozpoložení nestrácajme vieru v Boha. Viac nám pomôže čo i len krátky povzdych k Bohu, krátka modlitba. Spomínaný žalm 22, ktorý sa modlil Kristus na kríži, pokračuje slovami „a predsa ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela“. Aké krásne vyjadrenie toho, že Boh by mal byť za všetko pochválený a jemu by malo byť podriadené všetko!

Poďakujme Kristovi za to, že dielo vykúpenia vykonal dokonale, až do konca a nasledujme jeho príklad. Nech sa deje čokoľvek, nech máme akékoľvek trápenie, vždy budeme dôverovať Bohu, že to má pod kontrolou. Nech vždy tróni na našich chválach. Amen.