júl 152016
 

Liturgické texty
Audio homília

Poznáte ikonu Andreja Rubleva „Trojica“? Kto vie len niečo málo o ikonách, tomu je známe toto dielo a rozumie, že toto zobrazenie troch okrídlených postáv je symbolom spoločenstva v Bohu, že zobrazuje Najsvätejšiu Trojicu. A pritom to nemáme nijako potvrdené, lebo ikonopisec Andrej Rublev nenapísal žiaden komentár, ktorý by to potvrdzoval. Vieme len to, že dielo bolo vytvorené pre kostol Svätej Trojice. Všetci komentátori, opäť bez odvolania sa na pôvodcu, tvrdia, že na obraze sú tri osoby, ktoré navštívili Abraháma a Sáru v jedno poludnie, keď v stane odpočívali pod Mamreho dubom. A nikde nie je potvrdené, ani to, že sa jedná práve o tento príbeh, ani to, kto sú osoby zhromaždené okolo stola. Vieme iba o príbehu Písma svätého, v ktorom Abrahám prichýlil troch okoloidúcich hostí a prejavil im takú úctu, že ich oslovoval – Pane.

O čo tu vlastne ide? Spoločenstvo akejsi záhadnej trojice osôb prechádza okolo stanu praotca viery Abraháma. Pútnici, ktorí na prvý pohľad vyzerajú, že sami potrebujú, aby ich niekto obslúžil a pomohol im, sa počas krátkej hostiny sami stanú slúžiacimi a pomáhajúcimi. Oznamujú Abrahámovi a Sáre, že ich manželské spoločenstvo, ktoré dlhé roky nemalo najvytúženejší dar v podobe dieťaťa sa o rok rozrastie. A tak sa aj stalo.

Symbolické je to, že Pán navštívil Abraháma a Sáru v podobe troch anjelských osôb – teda v podobe troch Božích poslov sediacich okolo stola požehnania, ako to zobrazuje Rublevova ikona. Dôležité je to, že spoločenstvo Božej lásky sa skláňa k spoločenstvu ľudí putujúcich po zemi. Podstatné je to, že Boh sa vždy skloní k človeku, ktorý ho do svojho putovného príbytku – stanu – pozve. Nevyhnutné je to, aby sme sa aj my ľudia, v našich vzťahoch na zemi otvorili milostivému pôsobeniu Boha a vďačne prijali dary, ktoré nám dáva.

Boh požehnáva spoločenstvo muža a ženy darom dieťaťa aj dnes, veď ho požehnal Abrahámovi a Sáre, keď už nemali ľudskú nádej potomka splodiť. Boh žehná prirodzené ľudské spoločenstvo a chce, aby si ho človek zachoval. Boh žehná rodine muža a ženy. Ale Boh  každého človeka pozýva aj prekročiť jeho ľudské hranice a podieľať sa na spoločenstve pochádzajúcom od Boha.

Spoločenstvo od Boha zostupuje na zem a robí si príbytok medzi ľuďmi. Tak chápem tri osoby z ikony zjednotené stolovaním pri pokrme z baránka, ktorého Abrahám pre hostí starostlivo vybral zo svojho stáda. Hostina, ktorá sa tu koná, nepochádza od Abraháma a Sáry, ktorých postavy na diele vôbec nenájdeme. A načo aj, keď témou už nie je hostina, ktorú pripravili ľudia Bohu k nim prichádzajúcemu. Zámerom je ukázať Boha, ktorý svojou prítomnosťou medzi nami hostí nás ľudí. Preto baránok na mise uprostred stola nie je baránkom s malým, ale s veľkým „B“. Je Baránkom, ktorý na dreve kríža pripomenutého cez drevo Mamreho duba vykúpil svet. Prítomný je však nie len tento Baránok, ale aj Otec, ktorý túto hostinu nachystal a ktorý pozýva vo viere vystúpiť na vrch obety. Abrahám – vzor pre nás veriacich – na tomto vrchu prejavil iba ochotu odovzdať to, čo Boh Otec pre našu spásu obetoval naozaj, keď vydal na smrť svojho Syna, Ježiša Krista. A tak sa v prechodnom príbytku, akým je stan, môže sláviť hostina, ktorú pripravila tretia božská osoba, Duch Svätý. Jeho dielom posvätenia sa na zemi uskutočňuje to, čo budeme naplno sláviť až v trvalých príbytkoch, pripravených pre nás v nebi. Aj tie asi majú svoje zobrazenie v kamennej stavbe na Rublevovej ikone. A možno ešte skôr, ako by boli obrazom nebeského príbytku, sú obrazom spoločenstva Cirkvi, do ktorej sme vierou duchovne zrodení  a v ktorej môžeme prijímať duchovný pokrm sýtiaci náš nadprirodzený život. A to je prísľub Božieho života pre každého človeka, ktorý prichádza na svet. Objavujeme sa tu tak ako Izák v živote Abraháma a Sáry. Už nie len ako plod ich ľudského očakávania, ale aj ako plod Božieho milostivého navštívenia. Každý z nás je takým darom a každý z nás tu prítomných dostáva pozvanie živiť sa zo stola milosti, ktorý Boh pre putovanie človeka pripravil. Tento dar nedostali len naši prarodičia vo viere.

Aké dobré je, keď ľudia spolu vytvárajú spoločenstvo lásky, miestnu Cirkev, otvorenú pre požehnanie. V nej môže byť človek zúčastnený ako pomocník na Božej službe ľuďom tak, ako to v dnešnom druhom čítaní z listu Kolosanom chce uskutočniť aj Pavol: „dopĺňam pre jeho telo, ktorým je Cirkev; ja som sa stal jej služobníkom podľa Božieho daru… tajomstvo, ktoré bolo od vekov a pokolení skryté, ale teraz sa zjavilo jeho svätým“.

Aká krásna je moja spomienka na nedeľné obedy, kde sme boli spolu ako ľudská rodina, no zároveň ako spoločenstvo ľudí túžiace hľadať vzťah s Pánom. Čím väčšiemu počtu z vás, by som dnes doprial stolovanie s ľuďmi, uprostred ktorých prežijete ako vám poslúžil sám Boh. Nenechajte sa vyrušiť výčitkami Marty, ale ako Mária pokojne prijímajte z toho, čo vám Pán pripravil, lebo je to „lepší podiel, ktorý vám nebude odňatý“.

Dobrú chuť k obedu.

rublev zvýraznenie symbolov