máj 302015
 

Prečo slávime slávnosť Najsvätejšej Trojice týždeň po nedeli Turíc?

Ako by ste na to odpovedali?

Neponúknem Vám nejakú teologickú alebo liturgickú odpoveď. Aj keď by určite boli niekde k dispozícii. Ponúkam odpoveď, ktorú nazvem „pastoračná“, pretože ma napadla počas pastorácie v tomto týždni. Tu je: Som vďačný Bohu za to, že nás pozýva postaviť sa pred najväčšie tajomstvo Toho ktorému veríme až po slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Pretože Turíce sú pre nás vždy príležitosťou zažiť pôsobenie živého Boha v nás ľuďoch nie spôsobom Boha Otca, či spôsobom Boha Syna ale štýlom Ducha Svätého. Boh, ktorý pôsobí rovnako a zároveň aj inak. Boh, ktorý nás aj takto učí, že je Jeden ale nie Sám. V tomto týždni sa mi trojične pripomenul 3x takto:

            Ponajprv keď som na Turíčny pondelok hovoril o rozdieloch v spôsobe života telesného a duchovného človeka: (človeka, stvoreného na obraz Boha trojične ako telo, duša a duch) telesný človek žije zvonka dovnútra, to znamená všetko čo vidí, počuje, vonia, kam ide, čo chytá ovláda jeho myslenie, cítenie, rozhodovanie sa a formuje jeho ducha. Duchovný človek, v ktorého centre je dialóg medzi duchom konkrétneho človeka a Duchom Svätým, žije zvnútra navonok. Teda ľudský duch inšpirovaný Duchom Svätým vládne nad myslením, cítením a rozhodovaním sa; ako aj ovplyvňuje to, ako sa človek díva, čo počúva, kam chodí, čo chytá do rúk.

            Po druhé: keď sme vo štvrtok slávili nový sviatok v Cirkvi (Náš Pán Ježiš Kristus, najvyšší a večný kňaz) pripomenulo mi to trojičný rozmer daru krstu v každom z nás: kňazský, prorocký a kráľovský.

            Potretie keď som si čítal evanjelium dnešného sviatku, ktoré aj tu ponúkam:

 

„Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.

Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.

A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“         Mt 28,16-20

Jeho posolstvo mi pripomenulo trojičný rozmer Ježišovho misijného vyslania učeníkov:

urobte mi učeníkov zo všetkých národov; krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého; naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Nechcem tu rozoberať poradie tejto „trojice“ ale spomínam si na postreh jedného misionára z Malajzie, ktorý ponúkol svoj pohľad na mnohokrát praktizovaný systém života viery v Európe. To, čo povedal parafrázujem takto: …vy mnohokrát namiesto toho, aby ste ľudí evanjelizovali, ich sakramentalizujete… A to je tvrdenie, ktoré stojí za to premýšľať…

            Na záver jedno svedectvo človeka o štýle pôsobenia Ducha Svätého z tohto týždňa: Príbeh, ktorý sa odohral v časovom horizonte 5 rokov na Slovensku v jednej fabrike. Rozprávala mi ho osoba, ktorá sa s ekonomickým vzdelaním dostala do riadiacej pozície v spomínanej fabrike, a tam sa stala nehoda. Nad ránom počas nočnej smeny praskla taviaca pec a rozžeravená hmota sa rozlievala po hale. Robotníci v panike telefonovali kompetentným, ale dovolali sa zrovna nášmu človekovi, ktorý o technických záležitostiach nevedel nič. On ich poprosil, aby mu dali 5 minút času, aby sa spamätal. Napadlo ho zavolať kňazovi na neďalekej fare. Zobudil ho ráno a poprosil ho, či by sa s ním nepomodlil za pomoc zhora, pretože nevie čo má robiť. Ten kňaz súhlasil a po krátkej modlitbe zložil. Keď sa znovu spojil s ľuďmi v hale, hovorí: „…naplnil ma zvláštny pokoj a začal som tým, ktorí roky pracujú vo svojom obore klásť otázky, ktorým som sám nerozumel. A odpovedať na ich otázky spôsobom, ktorý nevychádzal iba zo mňa. Telefonicky sme našli riešenie a keď som sa potom dostavil autom do fabriky, robotníci stáli v úžase na mieste, kde 10 cm od veľmi výbušného materiálu sa zastavila chladnúca žeravá hmota, vytekajúca z porušenej pece. Skoro sme tu mali druhé Nováky, poznamenal niekto s výdychom v hlase…“

            Nie, určite nechcem suplovať kvalifikovaný a profesionálny prístup ku svojim povinnostiam a nahrádzať ich nejakou chimérou opovážlivého spoliehania sa na Boha, ktorý by mal hasiť našu lajdáckosť. Ale predsa ma napadá taká znepokojujúca otázka: Kedy som ja naposledy zažil to, čo Ježiš povedal: „…to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. (Mt 10,20)

            Modlím sa, aby sme všetci chceli rásť v umení rozlišovať v Božom pôsobení v nás odtieň Otca, odtieň Syna a odtieň Ducha Svätého.