aug 022014
 

AI:   Nachádzame sa uprostred prázdnin. Niektorí z náš už dovolenkovali, iní sa pripravujú, alebo voľné dni aktuálne prežívajú (aj ja som chytil last minute na „maltu“). Avšak nie všetci môžu dovolenkovať.

Tento týždeň som hovoril s jedným mladým mužom, ktorý v júni ukončil školu a hneď od 1. júla sa mu podarilo zamestnať. Na jednej strane šťastie, na druhej prvé leto bez prázdnin, dovolenka najskôr na jeseň… „Ako ste spokojný s prácou?“- opýtal som sa ho. „Napriek tomu, že som firmu poznal, ba v nej už párkrát brigádoval, je to niečo iné, ako v škole. Teraz mám svoje miesto, za ktoré som plne ručím, sám musím veci dotiahnuť, je to iná zodpovednosť. To už nie je teória, filozofovanie nad tým čo a ako by sa malo urobiť. To je prax, kde to ja musím spraviť. Nie hodiť to na iného, nikto iný na moju robotu nie je!“

KE:   Podobná situácia zastihla apoštolov v dnešnom evanjeliovom príbehu. Dostali sa do praxe, kde treba veci prevziať na seba.

DI:   Ostatné 3 nedele sme spolu s nimi počúvali „teóriu“ o ohlasovaní. Bola síce zameraná na prax, ale bola to teória.

  1. Ježiš im v podobenstve o rozsievačovi vysvetlil, že nie všetko ohlasovanie vyjde, u mnohých ich slovo neprinesie pozitívny dlhodobý ohlas, úrodu.
  2. V podobenstve o kúkoli na roli ich upozornil, že nesejú sami. Že musia počítať so silami zla.
  3. Podobenstvá o poklade na poli, a o vzácnej perle boli pre nich výzvou k rastu a profesionálnemu prístupu.

A teraz idú do praxe. Organizujú zástupy okolo Ježiša, sledujú túto „pôdu“ pre ohlasovanie nebeského kráľovstva. Situáciu majú pod kontrolou, vedia čo treba. Aspoň si to myslia. A preto idú hrdo za Majstrom, aby ľudí rozpustil, žeby sa postarali o svoje jedlo. Vedia teda nielen to, koľko je hodín, ale i to, že väčšina ľudí prišla nezabezpečená. Miesto pozitívnej odpovede a pochvaly však dostanú studenú sprchu: „Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť!“- znie Ježišova odpoveď. Akoby im povedal: „Už nie ste v škole chlapci. Už nestačí vedieť, čo treba a čo by mali tí druhí urobiť. Toto je už realita života, prax apoštola. Tu treba rozmýšľať o tom, čo vy urobíte pre splnenie ich požiadaviek a potrieb. To je o vašej zodpovednosti.“

Nevedno, či medzi touto požiadavkou a konštatovaním, že majú len 5 chlebov a 2 ryby, prebehla nejaká doba, alebo či to mali pripravené hneď. Tak či onak Ježiš vie, že ďalej to už nie je ich kompetencia a berie veci (presnejšie chleby a ryby) do svojich rúk. Ak by však nebolo aspoň tohto podielu, ktorý priniesli, čo by rozmnožil? Jasné, že urobil mnohonásobne viac než oni, ale chcel, aby oni prevzali zodpovednosť a urobili to, na čo majú, čo je ich poslanie.

PAR:   Sme v Ježišovej škole. Celý život. Je to dobré. Ale predpokladám, že nie samoúčelné, že on chce, aby sme išli aj do praxe. Aby sme dozreli nielen v prijímaní vedomostí, ale aj v prebratí zodpovednosti. Aby sme si vedeli zastať svoje miesto nielen vo svete, ale aj v Cirkvi. Aj nám adresuje slová: „Vy im dajte jesť!“ Vy to riešte.

Keď hovorím „my“, tak nemyslím len na kňazov, ale oveľa viac na laikov v Cirkvi. Na našom „preklerikalizovanom“ Slovensku totiž mnohí chápu svoju pozíciu v spoločenstve veriacich výslovne konzumne. Dokonca v zmysle „veď nech je farár rád, že vôbec prídem do kostola. A nech poskytuje riadne služby! Za čo ho platíme z našich daní?!“ Uznávam, že kňazi by v prvom rade mali byť profesionáli v Ježišovej službe. Ale navštevovať Ježišovu školu pre všetkých znamená aj chcieť pre neho pracovať. Hádam nechceme byť „veční študenti“?

MY:   Dôležitosť tejto výzvy som si uvedomil i v uplynulom týždni, pri organizácii letného tábora. Akciu okrem bratov kaplánov zabezpečovalo i niekoľko animátorov. Presnejšie dvaja z niekoľkých. Pre ostatných to bola len zábava bez akejkoľvek ochoty prevziať na seba kus zodpovednosti. „Ostali v škole“ – pomyslel som si, „ešte neprešli do praxe“. Sú to však len teenegeri. Horšie je, ak do praxe nechcú prejsť dospelí a dokonca niekedy až starí ľudia. Keď ostanú v pozícii filozofovania, kritizovania, prinášania podnetov… bez kývnutia prstom.

ADE:   Na záver Vám teda prajem nielen krásnu dovolenku, zážitkové prázdniny, lež aj chuť stať sa pracovníkmi, ktorí vedia zastať svoje miesto a prijať na seba zodpovednosť. Bude to jeden z dôkazov, že ste do Ježišovej školy nechodili zbytočne.

Amen.