jún 032015
 

Tento týždeň ma na sídlisku oslovila pani, ktorá ma videla kráčať v kapucínskom habite. Chcela sa rozprávať o viere a o tom, ako ju správne chápať s pomocou Písma svätého. Bola vďačná, že mohla bohatstvo tajomnej Božej lásky v Biblii spoznávať po tom, čo stretla Svedkov Jehovových. Zbadala však, že ich tvrdenia často nesúhlasia s logickým výkladom textu a že ju namiesto naplnenia evanjeliovou radosťou privádzajú k depresívnym stavom. Preto sa rozhodla hľadať ďalej a navštevuje biblické výklady niektorých cirkevných spoločností, ktoré spoznala. Strávili sme čas možno aj školskej hodiny zdieľaním sa o pravdách evanjelia a hľadaním odpovede na jej otázky o Písme. Potom som už pokračoval na plánovanú návštevu. Lúčil som sa s prianím, aby ju Pán ďalej viedol do tajomstva, ktoré ja vidím v jeho plnosti ukryté v Katolíckej cirkvi.

Nie len s Písmom vychádzajú do sveta svedkovia o tajomnej Božej láske prichádzajúcej k ľuďom. V tomto týždni majú katolíci príležitosť vyjsť z kostola pri príležitosti sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Oslava Kristovej prítomnosti v  jeho Tele a Krvi viedla v kresťanských krajinách ku konaniu Eucharistickej procesie. V Cirkvi tento sviatok zaviedol v roku 1264 pápež Urban IV. V čele s Telom Kristovým v tento deň vychádzame von z kostola a putujeme za ním ako nasledovníci tajomstva Božej lásky, ktorú nám Ježiš dokázal a odovzdal. O čom môže taká procesia svedčiť, keď ju vidia ľudia neveriaci Kristovi ani kresťanom?

Žijeme v krajine, kde sa na takúto procesiu nechápavo pozerajú nie len ľudia nevyznávajúci vieru, ale aj vo viere stagnujúci katolíci. A iste je logické pýtať sa, prečo by sme aj nie veriacej verejnosti mali ukazovať to, o čom pri liturgii v kostole vravíme, že je „tajomstvom“ (mysterium fidei). Ak je to tajomstvo, nemali by sme ho skôr skrývať pre nás? Práve pri tomto pýtaní sa prichádzame na to, že si Ježiš prial, aby sa tajomstvo jeho lásky stávalo pre ľudí stále viac objaveným. On chcel, aby sa toto tajomstvo svedectvom odhalilo duchovnému zraku každého človeka.

Dôveryhodným sa však nejaké svedectvo stáva, keď máte pred sebou človeka, ktorý celou svojou bytosťou stojí za tým, čo hovorí. Také svedectvo vydal Ježiš apoštolom zhromaždeným vo večeradle, kde im najprv počas večere dal v podobe chleba svoje Telo a na záver večere v podobe vína aj svoju Krv. Hoci veríme, že je Ježiš Kristus úplne prítomný v oboch spôsoboch, odovzdanie kalicha na zakončenie večere má svoju jedinečnú symbolickú hodnotu. Poučili nás o nej čítania dnešného slávenia. Ich gradácia svedčí o tom, že Ježiš dal svoju krv na kríži ako potvrdenie zmluvy. Zmluvy, ktorú starozákonné obety predpovedali, ale čakali na toho, kto ju naozaj uskutoční . Zmluvy o Božej láske, ktorá je pre každého osobná, ale prichádza cez spoločenstvo otvorené pre jej tajomstvo. A toto spoločenstvo musí byť odhodlané otvárať prístup do tajomstva všetkým,  ktorí ho potrebujú. Ježiš krvou vyliatou na kríži dosvedčil všetko, čo najprv učil a čo dal učeníkom dopredu „ochutnať“. Dáva svojim učeníkom moc nie len učiť o tajomstve jeho lásky, ale aj každodenným svedectvom života ho potvrdzovať. Možno je tiež symbolické, že sme sa v Katolíckej cirkvi pri slávení  tohto sviatku vrátili aj k jeho pôvodnému názvu. Zdôrazňujeme už nie len Kristovo Telo, ktoré môže predstavovať  pravdivosť plnosti nášho poznania a učenia o Kristovi Ježišovi. Na pôvodné miesto rovnosti dávame aj Kristovu Krv, ktorá v súladne s dnešnou liturgiou môže symbolizovať osobné odovzdanie sa do služby pravej viery. Možno, aby mohol byť Kristus naplno živým v uliciach našej doby, potrebuje, aby sa v jeho tele, ktorým je Cirkev, naplno rozprúdila oduševnená krv svedectva pravých učeníkov. Nie takých, ktorí idú s Kristom von iba v mase ďalších ľudí, aby pred sebou aj inými ukázali, že nepatria do skazenej časti sveta. Ani takých, čo túto „prechádzku“ prejdú ako nutné zlo, prípadne sa jej šikovne vyhnú, lebo sa vôbec necítia oduševnenou časťou celého tela, ktorého vnútorný život stále nechápu.

Pani z úvodu môjho zamyslenia sa aj na ulici nebála pýtať na to, kde nájde pravdu o Kristovi. Dnes uvažuje o tom, či Katolícka cirkev nie je tou, o ktorej Písmo hovorí ako o „neviestke smilniacej s kráľmi sveta“. Ja som si istý, že pre ňu i pre ďalších skúmajúcich hlbiny tajomnej Božej lásky je dôležité, aby stretli svedkov zapálených za plný život Kristovho tela. Vedomých si svojej slabosti, ale aj moci Božieho pôsobenia.

Takých, ktorí Kristovi povedia:

Ak si ma spravil súčasťou svojho tela, tak určite chceš, aby som bol jeho živým údom. Oduševneným a naplneným tým životom, ktorý každej časti organizmu prináša zdravá krv. Urob ma živou časťou Tela, ktorá nechá v plnosti prúdiť tvoju Krv. Všade a vždy budem svedkom tvojej tajomnej lásky vo mne.