máj 102014
 

V piatok 9. mája už po 78. krát začali zápasy o titul majstrov sveta v ľadovom hokeji. Nemalú úlohu v nich vždy zohráva tréner. Od nepamäti prebiehajú zápasy aj o Božie kráľovstvo v nás ľuďoch. Akú úlohu v nich zohráva „Dobrý pastier?“

Dnešnú nedeľu inokedy dosť uzavreté semináre majú deň otvorených dverí pre hostí. Bohoslovci a diakoni asistujú v rozličných farnostiach. Mnohí sa modlíme za duchovné povolania a tiež sa zamýšľame nad tým, ako lepšie porozumieť a žiť povolanie, ktorého príkladom je Ježiš. On sám nás k tomu vyzýva; v obraze pastiera totiž o sebe hovorí:

„Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam: Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“

Pastiersky život v Ježišových časoch bol pre ľudí oveľa živším obrazom ako pre nás dnes. Vedeli, že je to život ťažký. Ovce sa nepásli na zelených lúkach ako u nás, ale na pustatinách, kde bolo málo trávy a tak sa neustále muselo putovať. Nebolo toľko stabilných košiarov so zabezpečenými plotmi. Na ovce bolo treba dávať stále pozor. Bola to teda služba trvalá. Ďalej bolo treba chrániť ovce pred divými zvieratami, najmä vlkmi ale tiež pred zlodejmi a zbojníkmi – teda to bola služba nebezpečná. Trvalá ostražitosť, veľká odvaha a trpezlivá láska ku svojmu stádu – to boli základné charakterové vlastnosti pastierov. A ich výbava? Jednoduchý batoh z kože na skromné jedlo. Prak ako zbraň a tiež nástroj na zavracanie oviec, ktorým pastier dokázal vrhnúť kameň pred nos ovciam zo stáda, ktoré by sa rady vydali na nebezpečné cesty. A ešte palica a kúsok povrazu, ktorý sa často previazal cez otvor, ktorým sa vchádzalo do provizórneho košiara.

A teraz späť k paralele tréner a „dobrý pastier“. Tréner zodpovedá za to, koho povolá do tímu, za to, aká taktika sa bude hrať, motivuje, radí, prežíva každý zápas spolu s hráčmi. Ježiš ako Dobrý pastier tiež povoláva do svojho tímu. Tiež určuje taktiku boja, tiež radí a zápasí spolu s nami. Tento týždeň na národnej púti nás kňazov v Šaštíne som si znovu lepšie uvedomil, aká nesmierna pestrosť je v jeho výbere. Máme tú česť byť v jeho tíme, pozval nás zápasiť za Božie kráľovstvo na tomto svete. Sme rôzni, mladí aj starí, zdraví aj chorí, chudí aj tlstí, nadšení aj znechutení… a takto by sme mohli pokračovať ešte dlho.

Najprv chcem poďakovať všetkým spolubratom kňazom za ich vytrvalosť v službe, je to kolobeh, ktorý nekončí. Rovnako sa skláňam pred ich odvahou chrániť svojich veriacich pred stále novými divočinami tejto doby. A tiež som povzbudený ich láskavou trpezlivosťou s ľudskou slabosťou v nás aj v našich veriacich. Tohtoročné stretnutie v Šaštíne ma ale inšpirovalo k niečomu novému. Pripomenulo mi jednu pravdu istého múdreho človeka dneška, ktorá sa nachádza v nás všetkých. Je to tvrdenie, že každý pokojom naplnený okamih života človeka je zbraňou, ktorou sa bojuje za Božie kráľovstvo. Naopak zhon, nervozita, uponáhľanosť sú zbrane, ktorými bojuje nepriateľ. Hoci v každej sv. omši nás Ježiš povzbudzuje, že nám dáva svoj pokoj, všetci zápasíme s uponáhľanosťou doby. V Šaštíne, v národnej mariánskej svätyni som si uvedomil, že máme vždy na výber: môžeme si vyčleniť na túto príležitosť voľný deň, v kľude si vychutnať cestu v partii spolubratov kňazov, zúčastniť sa programu, posedieť spolu pri stole a zdieľať sa pri stolovaní, skrátka žiť pokoj. Alebo môžeme aj z takého dňa urobiť naháňačku za niečím, čo aj tak nikdy nedobehneme. A to je čas. Nad ním nám totiž Otec – Boh Stvoriteľ nedal moc. Možno tento dar pokoja by som chcel dnes prirovnať k tomu praku pastiera. Zdanlivo smiešna zbraň, ktorou už dnes málokto vie narábať. Myslím, že to platí aj o dare  pokoja. Zdanlivo smiešna zbraň a koľkí s ňou vieme narábať? A nielen my kňazi (hoci aj my sa poväčšine stále kdesi ženieme) ale vôbec všetci, ktorým je znovu a znovu ponúkaná táto zbraň v slávení eucharistie. V pokoji si môžeme jasnejšie všimnúť Božiu dobrotu a starostlivosť o nás. Hlbšie si uvedomiť vzácnosť ľudí, ktorých stretáme. A tiež prežívať to tajomstvo, že každý sme najprv darom sami pre seba; darom, ktorý nám daroval Tvorca.

Zdá sa, že tieto majstrovstvá sveta tréner našej reprezentácie vsadil na mladú dravosť a nevypočítateľnosť. Žeby Dobrý pastier nám do najbližších zápasov znovu chcel pripomenúť pokoj ako dar a zároveň veľkú taktickú zbraň?

V modlitbe mi to tak vychádza. A tak žehnám všetkým, ktorí toto čítate dar pokoja. Od toho, ktorý sa aj dnes zjavuje Živý uprostred nás a znovu a znovu nám hovorí: „Pokoj Vám!“