mar 312018
 

Pred začiatkom liturgie:

Bratia a sestry! Vitajte na tretej liturgii Veľkonočného trojdnia. Ako v prvé dva dni, i dnes ho budem komentovať so svojimi pomyselnými hosťami: Rímskym misálom, slovenským Direktóriom, sv. Jánom evanjelistom a prorokom Izaiášom.

V úvode k tomuto obradu náš prvý hosť píše: „Podľa pradávnej tradície táto noc je očakávaním Pána. Preto podľa napomenutia evanjelia veriaci s horiacimi sviecami v rukách sa majú podobať ľuďom očakávajúcim návrat svojho Pána. Keď príde a nájde ich bedliť, dá im miesto pri svojom stole. Celá slávnosť Veľkonočnej vigílie sa koná v noci. Na vhodnom mieste sa pripraví oheň. Po požehnaní nového ohňa jeden z prisluhujúcich prinesie pred celebranta veľkonočnú sviecu – paškál.“

Nakoľko nám počasie v tomto roku neumožnilo použiť zvyčajný priestor vonku, oheň budeme žehnať pri vchode do kostola. Na veľkonočnej svieci, ktorá ako hlavný symbol tejto časti bohoslužby prezentuje vzkrieseného Krista, je kríž, nad ním grécke písmeno alfa, pod ním omega. Medzi ramenami kríža sú číslice bežného roka. Do sviece kňaz vsadí v podobe kríža päť hrudiek temianu. Potom od posväteného ohňa veľkonočnú sviecu zažne, pozdvihne ju a spieva: Kristus svetlo sveta. Na toto zvolanie všetci odpovedajú: Bohu vďaka! Pri vchode do lode kostola sa toto zvolanie i naša odpoveď zopakuje. Následne toto Kristovo svetlo prevezmú miništranti, ktorí ho roznesú po chráme, kde ho všetci prijmeme na svoje sviece. Pred oltárom kňaz znovu zopakuje: Kristus, svetlo sveta a my odpovedáme: Bohu vďaka!

 

Po uložení a incenze paškálu

Dnešná liturgia je postavená na kontraste. Veď jej základom je kontrast Ježišovej smrti s Jeho zmŕtvychvstaním – novým životom. Symbolom tohto kontrastu je aj rozdiel medzi tmou a svetlom. Preto bohoslužbu začíname obradom svetla, ktoré sme vniesli do tmavého chrámu. Aj náš štvrtý hosť použil tento obraz, keď v diaľke videl príchod Mesiáša do svojej krajiny:

„K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor, či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno! Ale mrákavy uniknú, lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov. Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.“

Tým svetlom je Kristus, ako to chápe pri citácii tohto proroctva aj evanjelista sv. Matúš. Ako som už spomenul, Krista symbolizuje i svetlo, ktoré sme vniesli do chrámu. Ďalšie obrazy noci, ktorú prežaruje svetlo Božieho spásonosného diela, nám priblíži veľkonočný chválospev. Kňaz ho spieva pri svetle veľkonočnej sviece a my počúvame stojac s horiacimi sviecami v rukách.

 

Po kňazovom speve:

Obrad svetla sa skončil, svoje sviece preto môžeme zhasiť. Rubriky Rímskeho misála nás vovádzajú do druhej časti – liturgie slova – takto:

„Na túto vigíliu, najdôležitejšiu zo všetkých vigílií, je určených deväť čítaní a to sedem zo Starého zákona a dve z Nového zákona. Ak to vyžadujú pastoračné dôvody, možno vynechať niektoré čítania zo Starého Zákona. Treba však vždy pamätať na to, že čítanie Božieho slova je podstatnou zložkou tejto vigílie.“

My budeme čítať štyri zákonné čítania. Všetky v sebe nesú spomínanú myšlienku kontrastu.

Prvé hovorí o rozpore medzi Božím prisľúbením početného potomstva, ktoré urobil Abrahámovi a požiadavkou na obetu jeho syna. Skúška viery, nad ktorou sa v tichu zamyslíme.

Druhé o rozdiele medzi vyvoleným národom a egyptskými prenasledovateľmi. O prechode mora a utopení v ňom, o otroctve a slobode. Odpovieme naň spevom izraelských žien, ktorým ďakovali za záchranu.

Tretie čítanie bude o rozdiele medzi božími a našimi cestami a myšlienkami. Je v ňom aj výčitka našej zlej investície a pozvanie k počúvaniu a učeniu sa od Boha. K zamysleniu nad tým, ako sa od neho chceme učiť, poslúži chvíľa ticha.

Štvrté bude hovoriť o Božom pláne spásy s Izraelom, ktorý sa bude týkať najmä ľudského srdca. Jeho zmena je pozitívnym posunom vo vzťahu Boha a človeka. Našou odpoveďou bude prosba o pomoc pri zmene nášho srdca sprevádzaná 51., kajúcim žalmom.

Novozákonné čítania budú nasledovať po speve Sláva Bohu na výsostiach, ktorým túto noc špeciálne oslavujeme Kristovo víťazstvo nad smrťou. Rozozvučia sa zvony a organ, oltár zažiari svetlom ďalších sviec. Slávnostné „Aleluja“ bude vstupom k prvej evanjeliovej správe o zmŕtvychvstaní.

 

Po homílii:

Po tom, ako sme si priblížili kontrast Ježišovej smrti s Jeho zmŕtvychvstaním, ktorý ženy nevedeli hneď stroviť, sme pozvaní uvedomiť si, že z tohto základu vyrastá pozvanie k novému životu aj pre nás. To sme čítali aj v liste svätého apoštola Pavla Rimanom: „Krstom sme teda s ním pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Tak zmýšľajte o sebe aj vy; že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.“

* Tento nový život v Kristovi sa rozhodli žiť aj 7 naši bratia a sestry, ktorí dnes večer prijmú sviatosť krstu. Pred jej udelením sa litániami k všetkým svätým obrátime na tých, ktorí tento nový život žili naplno a dnes si ho užívajú v nebeskej vlasti. Po požehnaní krstnej vody sa katechumeni najprv zrieknu zla, starého spôsobu života, a následne vyznajú svoju vieru, v ktorej chcú žiť s Bohom. V tejto viere budú pokrstení a príjmu aj sviatosť birmovania. Celý obrad je pre nás ostatných výzvou, aby sme si obnovili svoje krstné sľuby. Pridajme sa preto v duchu k zrieknutiu zla i k vyznaniu viery. Na znak našej spolupatričnosti v závere obradu prijmeme krstné svetlo zo sviec novokrstencov a budeme pokropení krstnou vodou.

„Keď kňaz pokropil ľud – hovorí náš prvý hosť – vráti sa k sedadlu. Nasleduje modlitba veriacich. Potom kňaz pristúpi k oltáru a zvyčajným spôsobom začne liturgiu Eucharistie“. To bude štvrtá, posledná časť tejto nočnej slávnosti. V jej závere na podporu nového, Božieho  života v nás, prijmeme „nový pokrm“ – Kristovo Telo. Pre novokrstencov to bude prvé sväté prijímanie.

 

Po modlitbe „po prijímaní“: 

Bratia a sestry, ďakujem Vám za vašu účasť na liturgii Veľkonočného trojdnia. V jej závere dám ešte posledné slovo našim hosťom, ktorí nás bohoslužbami týchto dní sprevádzali:

V Direktóriu čítame: „Obdobie 50 dní od nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele Zoslania Ducha Svätého, do ktorého sa touto bohoslužbou vstupuje, sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna veľká nedeľa. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva aleluja.“

Evanjelista sv. Ján o našom vzťahu ku Kristovi, do ktorého dnes oficiálne vstúpili novokrstenci a ktorý sme si my ostaní obnovili vyznaním krstných sľubov, hovorí: „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi; tým čo uverili v jeho meno.“

A prorok Izaiáš aj o dni vzkriesenia píše: „A v ten deň povedia: Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!“

V zmysle toho, čo sme počuli a prežili Vám prajem, aby radostné Aleluja Božích detí naplnilo Vaše srdcia i celý Váš život.

 

Ak sa nekoná krst dospelých, treba použiť tento odsek:

* Liturgia krstu je treťou časťou dnešnej slávnosti. V jej úvode sa spojíme s tými, ktorí tento nový život, spoločenstvo s Bohom, prežívajú naplno v nebi. Potom kňaz požehná krstnú vodu, ktorou budeme na záver, na pamiatku nášho krstu, pokropení. Každý z nás, pokrstených si je pritom vedomý, že spomínaný nový život nie je niečo automatické. Že často padáme do hriechu, ako „starí ľudia“. Je to vlastne boj, v ktorom si znovu a znovu uvedomujeme kontrast medzi novým životom v Bohu, po ktorom túžime, a našim starým, doterajším životom v hriechu. Je to boj, v ktorom znovu a znovu chceme zápasiť. Aj preto súčasťou tohto obradu bude obnovenie krstných sľubov, ktoré spočíva jednak v zrieknutí sa hriechu a pokušení, jednak vo vyznaní viery v trojjediného Boha.

 

mar 302018
 

Pred začiatkom liturgie:

Bratia a sestry! Vitajte v našom chráme, vitajte pri bohoslužbe, v ktorej si pripomenieme najväčší dôkaz Ježišovej lásky k nám, obetu jeho života na kríži. Podobne ako včera, budeme obrady vnímať s našimi hosťami: Prvým sú liturgické smernice Rímskeho misála, druhým slovenské Direktórium, tretím sv. Ján evanjelista, s a štvrtým prorok Izaiáš.

Hneď aj odovzdávam slovo prvému hosťovi, ktorý hovorí: „Podľa pradávnej tradície Cirkev v tento a v nasledujúci deň neslávi Eucharistickú obetu. Oltár má byť úplne obnažený, bez kríža, svietnikov a plachiet. V popoludňajších hodinách okolo tretej sa slávi liturgia umučenia Pána. Má tri časti: liturgiu slova, poklonu svätému krížu a sväté prijímanie. Kňaz, ktorý sa oblečie ako na omšu do rúcha červenej farby, s prisluhujúcimi príde k oltáru a ľahne si dole tvárou.“

„Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.“ – píše tretí hosť, sv. Ján vo svojom prvom liste. „Slovo, ktoré sa stalo telom. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného a vlastné ho neprijali.“ – čítame zas v úvode Jánovho evanjelia. To povstanie, nepoznanie a neprijatie vyvrcholilo v piatok 14. nisana, čo bolo pravdepodobne 7. apríla roku 30, kedy vyvolený národ odvrhol svojho kráľa a vyvolil si slobodu zločinca. Teda zločin namiesto čnosti.

O tom všetkom, o otrasnom divadle počnúc Getsemanskou záhradou a končiac hrobom pod Golgotou nám dnes sv. Ján bude rozprávať. Nie je to však len vec Židov pred 1988 rokmi, je to vec celého sveta a každého času. I nás. I my sme nepoznali, neprijali, ba neraz povstali proti nemu. I my sme si často zvolili hriech namiesto čnosti. Preto i my dnes v pokore a hanbe za svoje zlyhania ležíme, alebo kľačíme pred jeho oltárom a neskôr pred jeho krížom.

 

Po prvom čítaní a žalme:

Pred chvíľkou sme počuli 4. pieseň o Pánovom služobníkovi – ebed Jahve. Napísal ju Deutero-Iaiáš približne 550 rokov predtým, než sa stalo to, čo zobrazuje – utrpenie Mesiáša. Nielen fyzické. „Kto uveril čo sme hlásali?  – pýta sa Izaiáš v jeho mene. A žalmista v jeho mene hovorí: „Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba“.

Realizáciu týchto predpovedí sv. Ján spomína na záver 6. kapitoly svojho evanjelia, potom, ako Ježiš hovorí o Eucharistickom chlebe, ktorým má byť jeho telo. „Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?! Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: Toto Vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som Vám povedal, sú Duch a život. Vtedy ho – ako ďalej poznamenáva sv. Ján – mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: Aj vy chcete odísť?“

Vtedy neodišli, ba Peter vyznáva svoju vieru. O niekoľko mesiacov, v Getsemanskej záhrade ich však Kristus sám necháva odísť, ako budeme počuť o chvíľu v pašiách. Do Jánovho opisu Ježišovho utrpenia nás uvedie úryvok z listu Hebrejom, ktorý opisuje atmosféru Ježišovej predsmrtnej úzkosti.

 

Po homílii:

Náš prvý hosť píše: „Poslednou časťou liturgie slova je modlitba veriacich. Kňaz pri oltári povie so zopätými rukami úvodnú výzvu, ktorou oznámi úmysel. Potom všetci zotrvajú chvíľu v tichej modlitbe. Nato sa kňaz modlí nahlas s rozopätými rukami. Veriaci počas modlitby stoja alebo kľačia.“

U nás bude výzvu hovoriť brat kaplán a modlitbu náš farár. Počas prosieb budeme stáť, kto nevládze, nech si sadne.

Modlitby ukazujú, že Ježišovo vykupiteľské dielo sa týka všetkých ľudí. Ich poradie je určené prijatím vykúpenia, teda prihlásením sa k Ježišovmu krížu. Začneme spoločenstvom veriacich – Cirkvou, jej hlavou i celým mystickým telom, potom sa budeme modliť za katechumenov a oddelených bratov, čiže za jednotu Cirkvi. Následne za bratov starších vo viere – Židov, potom príslušníkov iných náboženstiev a nakoniec za neveriacich. Po spomenutí celého ľudstva sa na záver vrátime domov v modlitbe za našu vlasť a za tých, čo znášajú útrapy.

 

Po modlitbách veriacich:

„Ježiš povedal Nikodémovi: Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ – píše sv. Ján vo svojom evanjeliu. Čítali sme to pri nedeľnej sv. omši pred tromi týždňami. Pred dvomi sme opäť v Jánovom podaní počuli Ježišovu predpoveď: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“.

Áno, Pane, všetkých nás priťahuješ, lebo napriek našim hriechom a tvojmu utrpeniu za ne si prišiel s láskou k nám. Tak nám to píše tvoj milovaný učeník: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“

Symbolom tejto spásy sa stal nástroj umučenia – kríž. Rubriky rímskeho misála pokračujú:

 

Pre obrad odhaľovania kríža:

„Po modlitbách veriacich nasleduje slávnostná poklona svätému krížu. K oltáru sa prinesie zahalený kríž v sprievode dvoch prisluhujúcich so zažatými sviecami. Kňaz stojac pred oltárom vezme kríž, poodhalí jeho časť, vyzdvihne ho a začne spievať: Hľa drevo kríža. Všetci odpovedajú: Poďte, pokloňme sa. Keď dospievajú, všetci si kľaknú a chvíľu zotrvajú v tichej adorácii. Keď vstanú, kňaz odhalí pravé rameno kríža, znova pozdvihne kríž a spieva: Hľa drevo… pričom sa pokračuje ako prvý raz: odpoveď Poďte, pokloňme sa a adorácia. Napokon odhalí celý kríž a tretí raz sa robí to isté. Potom odnesie kríž ku vchodu do presbytéria, kde nasleduje vlastná, osobná poklona krížu. Krížu sa príde pokloniť najprv kňaz, potom prisluhujúci a všetci veriaci. Vzdajú mu úctu jednoduchým pokľaknutím, alebo iným vhodným spôsobom, napríklad pobozkaním.“

 

Pre obrad prinášania kríža:

„Kňaz ide ku vchodu kostola. Tu vezme nezahalený kríž, prisluhujúci vezmú zažaté sviece a idú v sprievode cez kostol do presbytéria. Ten čo nesie kríž najprv pri vchode, potom uprostred kostola a napokon pred presbytériom spieva: Hľa, drevo kríža. Všetci mu odpovedajú: Poďte, pokloňme sa! Po každej odpovedi si kľaknú a chvíľu zotrvajú v tichej adorácii. Potom sa kríž so sviecami položí ku vchodu do presbytéria. Krížu sa príde pokloniť najprv kňaz, potom prisluhujúci a všetci veriaci. Vzdajú mu úctu jednoduchým pokľaknutím, alebo iným vhodným spôsobom, napríklad pobozkaním.“

 

Počas tejto poklony budeme spievať z Jednotného katolíckeho spevníka pieseň č. 131 a modliť sa hymnus o Kristovom utrpení, ktorý ponúka Rímsky misál. V úvode, opakujúc lektora, povieme obidve časti refrénu, potom ich budeme striedať.

možno nafotiť a nastrihať a dať do lavíc text na konci komentára  

„Po poklone sa kríž odnesie na miesto, ktoré je preň pripravené.“

Nasledovať bude tretia časť liturgie – sväté prijímanie.

 

Po modlitbe „po prijímaní“:

Podľa Direktória sa „po slávení dnešnej liturgie obnaží oltár. Kríž sa uloží na vhodné miesto, kde si ho veriaci môžu uctiť a kde by mohli meditovať. Dnes po odhalení kríža a zajtra až do Veľkonočnej vigílie sa pred krížom kľaká. Oltár ostáva bez plachiet a bez ozdôb až do Veľkonočnej vigílie.“

V našom kostole budeme mať možnosť na tichú modlitbu pri kríži nepretržite do zajtrajšieho večera.

„Na Bielu sobotu (pokračuje Direktórium) cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti, ako aj o zostúpení k zosnulým a na modlitbách a pôstom očakáva jeho zmŕtvychvstanie. Veľmi sa odporúča, aby sa posvätné čítanie a ranne chvály konali za účasti ľudu.“ U nás tak urobíme o 8.00. Večer pred ukončením adorácie, o 17.00 sa budeme modliť vešpery.

Na obrady veľkonočnej vigílie, ktoré začnú o zajtra o 19.30, si môžeme priniesť sviece. Nakoľko predpoveď počasia hovorí o daždi, stretneme sa v kostole.

 

A: Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami,
Všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy!

B: Milé drevo s milou ťarchou, milo stojíš pred nami.

 

 

mar 292018
 

Pred začiatkom sv. omše:

Bratia a sestry! Vitajte v Božom chráme, v našom farskom kostole, vitajte v deň spomienky na Poslednú večeru nášho Pána Ježiša Krista. Dnešnú liturgiu, ako aj celé veľkonočné trojdnie, Vás budem sprevádzať komentárom, ktorý pochádza z pera (vlastne počítača) nášho farára, ktorého mnohí poznáte aj ako moderátora relácie Večera u Slováka. Jej vianočné vydanie sa nahrávalo v tomto kostole. Boli na ňom prítomní všetci štyria pravidelní hostia. Aj veľkonočný komentár bude mať štyroch hostí, i keď iných a vlastne len pomyselných. Prvým sú liturgické smernice, obsiahnuté v rubrikách (praktických inštrukciách) Rímskeho misála, druhým slovenské Direktórium, kniha ktorá všeobecné normy zlaďuje z miestnymi zvykmi a dáva záväzné usmernenia pre našu krajinu, detailne a aktuálne usmerňuje náš liturgický život. Tretím je  sv. Ján evanjelista, svätopisec, ktorý výrazným spôsobom určuje dnešnú i zajtrajšiu liturgiu. Štvrtým prorok Izaiáš, ktorého poznáme nielen z adventu. Jeho texty budeme počuť zajtra i v sobotu.

Dnešný deň sa podľa rubrík misála (prvého hosťa) svätí olej na pomazanie chorých, olej katechumenov a krizma. Robí sa tak v osobitnej omši, ktorá sa má sláviť predpoludním. V centre našej diecézy, v Banskej Bystrici sa začala o 9.30 a predsedal jej diecézny biskup Monsiňor Marián Chovanec. Na jeho výzvu si prítomní kňazi (i náš farár a kaplán) obnovili kňazské sľuby.

Večerná omša na pamiatku Pánovej večere, ktorú za chvíľu začneme prežívať, sa začína pri prázdnom svätostánku. Kým sa spieva oslavná pieseň, zvonia zvony. Potom sa odmlčia až do Veľkonočnej vigílie. Podobne i organ.

 

Po druhom čítaní:

Skôr než dáme slovo nášmu tretiemu hosťovi, dovoľte krátke predstavenie jeho osoby i diela, z ktorého budeme čítať.

Apoštol Ján bol synom galilejského rybára Zebedeja a Salome. S bratom Jakubom bol medzi prvými povolanými Ježišovými učeníkmi. Dostali meno Synovia hromu. Spolu s Petrom boli najprivilegovanejší medzi Dvanástimi. Tradícia ho stotožňuje s „učeníkom, ktorého Ježiš miloval“.

Už od polovice druhého storočia sa štvrté evanjelium pripisovalo práve jemu. Túto tradičnú mienku aj dnes zastáva väčšina exegétov.

Evanjelium podľa sv. Jána bolo napísané v Malej Ázii pravdepodobne medzi rokom 90 a 100 po Kristovi. Obracia sa na kresťanských čitateľov, ktorí už mali základné poznatky o Kristovi, aby im pomohlo k plnšiemu životu viery a lepšiemu poznaniu Ježiša Krista, Božieho Syna. Na rozdiel od synoptických evanjelií, kde Ježiš vystupuje ako ohlasovateľ a sprostredkovateľ Božieho kráľovstva, v Jánovom evanjeliu Ježiš zjavuje sám seba.

Ak teda sv. Pavol v prvom liste Korinťanom, z ktorého sme pred chvíľou čítali, spomína ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri ako známu vec už 40 rokov pred tým, ako Ján písal evanjelium, je logické, prečo to už Ján nespomína. Opisuje však inú udalosť, ktorá sa pri Poslednej večeri odohrala a ktorí bola tiež veľmi dôležitá. Ján totiž dobre vedel, na čom Ježišovi záleží, veď pri Poslednej večeri bolo jeho miesto po Majstrovej ľavici.

 

Po homílii:

Náš prvý hosť nám odporúča (teda rubriky Rímskeho misála píšu): „Ak je to z pastoračných dôvodov vhodné, môže sa konať obrad umývania nôh. Kňaz odloží ornát a príde k vybraným mužom, každému naleje vodu na nohy a utrie. Prisluhujúci mu pri tom pomáhajú.“

Obrad sa koná i v našej farnosti. Cieľom však nie je len rozšírenie, či zatraktívnenie liturgie, ale učenie sa Kristovmu postoju k ľuďom, najmä bratom vo viere. Učenie sa od Ježiša – pre kňaza i každého jedného z nás.

 

Po spoločných modlitbách – pred piesňou – teda na sprievod s obetnými darmi:

Ďalšia inštrukcia na dnešný deň v misáli je: „Liturgia Eucharistie sa môže začať obetnou procesiou, v ktorej veriaci prinesú kňazovi okrem obetných darov aj dary pre chudobných.“

V našom chráme ponesieme žetóny, ktoré si ľudia bez domova, či iní chudobní menia za obed v našej mestskej charite. Dostávajú ich od nás, ktorí sme si ich pre tento účel zakúpili. Nesieme aj zoznam dobrovoľníkov, ktorí im počas víkendov tento obed varili od začiatku roka. Okrem pokory sa totiž dnešný večer učíme aj žičlivosti a pozornosti.

 

Po modlitbe „po prijímaní“:

Podľa Direktória sa „teraz zoradí procesia na prenesenie Najsvätejšej sviatosti. Počas nej sa spieva hymnus Sviatosť tela tajomného (ktorý bude aj na našej projekcii). Veriacich treba vyzvať, aby po sv. omši Pánovej večere venovali v kostole určitý čas v noci primeranej poklone Najsvätejšej Sviatosti. Kým trvá poklona, možno čítať z Jánovho evanjelia kapitoly 13 – 17“, opisujúce Poslednú večeru.

Na poklonu v našom chráme máme priestor do 21.00.

O 22.00 sa v Mariánskom kostole začne pobožnosť krížovej cesty.

Zajtra je prísny pôst. Ráno o 8.00 sa na odporúčanie nášho prvého hosťa budeme v kostole modliť liturgiu hodín – Posvätné čítanie a ranné chvály. Obrady, ktorými budeme sláviť Utrpenie a smrť Pána, začnú o 15.00.