AI: Neviem, či si ešte spomeniete na svoju veľkonočnú spoveď. Nie na hriechy, ale na to, čo ste od nej čakali… Nakoľko čakanie pred spovednicou patrí k typickým predsviatočným situáciám, jedna z redaktoriek nášho farského časopisu Bartolomej, do marcového čísla umiestnila anketu s otázkou: „Aké sú Vaše očakávania zo sviatosti zmierenia ?“ Odpovede boli rôzne, vyberám 13 z nich, skúste konfrontovať, či by ste odpovedali podobne:
- Uľahčenie, pokoj, milosrdenstvo, po spovedi mi je dobre.
- Odpustenie hriechov, vieru, novú silu. A aby mi kňaz povedal to, čo by mi povedal sám Pán Ježiš.
- Pokoj Boží a lásku. Vždy som šťastná, že som sa odhodlala.
- Úľavu, aby som mala čistý priestor v duši na počutie Pána. Vnímam sviatosť zmierenia ako satelit na príjem Boha, aby som ho počula.
- Ľútosť nad hriechmi, lásku Pána Ježiša, uzdravenie duše.
- Očakávam veľké milosti pre celú rodinu. Len aby som vedome nezatajila hriechy.
- Obnovenie vzťahu s Bohom, pokoj, vďačnosť.
- Úľavu, poučenie, odpustenie.
- Božiu milosť pomáhajúcu, odpustenie. Som vďačná Pánu Bohu za milosť sv. spovede. Dúfam, že sa budem viac chrániť i pred posudzovaním blížnych.
- Očakávam pokoj v rodine, lebo keď ja som pokojná, vidím veci inak.
- Očakávam, že Boh zo mňa odstráni sebaľútosť, egoizmus, rozviaže putá otroctva hriechu, odstráni zahľadenosť do seba, aby som videla a lepšie pochopila aj potreby mojich blížnych, aby som sa ich naučila požehnávať, nie hnevať sa na nich.
- Pokoj v duši, odpustenie, uzdravenie.
- Očakávam Božiu lásku, Boží dotyk, keď ma Boh prijíma so všetkým, takú, aká som. Učí ma prijímať druhých ľudí s láskou.
Stotožnili ste sa niektorou z odpovedí, alebo to vidíte inak, zvyknete čakať niečo inšie?
KE: Čítajúc túto anketu, položil som si otázku: Zodpovedajú naše očakávania cieľu Sviatosti zmierenia?
- Etymologicky slovo zmierenie pochádza zo slova mier. Ide teda o nastolenie mieru medzi mnou a Bohom.
- A teraz poďme k ustanoveniu tejto sviatosti. Čo chcel povedať autor, prečo nám ju Ježiš dal? O tom sme počuli v prvej polovici dnešného evanjelia. Ježiš používa synonymum slova mier – pokoj. Dva razy zdraví apoštolov tak isto: Pokoj Vám! A v duchu tohto pozdravu ich posiela k ľuďom. Teda ako nositeľov pokoja. Ako mňa poslal Otec urobiť zmierenie medzi ním a ľudstvom novou zmluvou na kríži, tak ja posielam Vás aplikovať túto zmluvu. Pokračovať v zmierovaní Boha a človeka prostredníctvom odpustenia hriechov. To je zámer a cieľ Ducha Svätého, v ktorom som prišiel na svet a ktorého Vám teraz odovzdávam.
DI: Jasné, nie? Nemusí byť celkom. Aj preto, že pokoj, mier, môžeme chápať rôzne. Modlíme sa napríklad za mier vo východnej Ukrajine, kde je vojna. Určite sledujete aj správy z tejto oblasti a všimli ste si, že prvým krokom k ukončeniu konfliktu je uzavretie prímeria. To je však len priblíženie k mieru, je to „pri mieri“. Keď so podarí v ňom žiť a je vôľa z obidvoch strán, podpíše sa zmluva o neútočení, mierová dohoda. A ak si národy a ich predstavitelia uvedomia, že by bolo dobré nielen žiť vedľa seba, ale aj komunikovať, žiť spolu, ideme k dohode o spolupráci a vzájomnej pomoci. Mier je teda nový začiatok, jar vzťahu národov, ktorý môže dozrieť v jeseň, teda priniesť ovocie spolupráce.
Aj konciloví otcovia v konštitúcii Gaudium et spes (bod 78) píšu podobne: Mier nie je iba bezvojnový stav ani sa neobmedzuje na ustálenie rovnováhy medzi protikladnými silami, nie je ani výsledkom despotickej vlády, ale je v pravom a vo vlastnom zmysle slova „dielom spravodlivosti“ (Iz 32, 17). Ani to však nestačí. Tento pokoj sa nedá dosiahnuť … ak si ľudia nebudú medzi sebou s dôverou a bez donútenia vymieňať bohatstvá svojho ducha a nadania. Pevná vôľa rešpektovať ostatných ľudí a ostatné národy… a nezištné bratské správanie sú pri budovaní mieru nevyhnutné. A tak je pokoj aj ovocím lásky, ktorá presahuje možnosti spravodlivosti.
PAR: Podobne môžeme chápať aj mier s Bohom:
0. Stav ťažkého hriechu, je ako vojna so Stvoriteľom.
- Naša snaha o komunikáciu s ním, modlitba, počúvanie jeho slova je ako uzavretie prímeria.
- Ak sa naozaj spamätáme a ľutujeme, ak chceme napraviť spáchané zlo, privádza nás to do spovednice. Prijatie sviatosti zmierenia je uzatvorenie mierovej dohody.
- Tým by to však nemalo skončiť. To je len jar, čaká nás krásne leto spoločného života s Bohom a jeseň, v ktorej toto spolužitie prinesie plody. Naše zainteresovanie sa v Božom diele spásy už nielen pre seba, ale aj pre druhých.
Sviatosť zmierenia je teda dôležitým bodom procesu, ktorý vedie od nenávisti, alebo ľahostajnosti cez spravodlivosť k spolupráci a vzájomnej láske. Je jasné, že v celom procese je Boh o krok vpredu a vždy ponúka „vyšší level“. My prijímame ponuku a doťahujeme sa.
MY: Aj preto sa po prijatí tejto sviatosti odporúčajú dva kroky: prijatie, presnejšie prijímanie Eucharistie a stanovenie predsavzatia.
- V tom prvom sme doma, väčšina kresťanov tu má jasno. Žiaľ, niekedy to posúvame do extrému v tom zmysle, že spoveď chápeme len ako nutný prostriedok, aby sme mohli ísť na sv. prijímanie. To je nezdravé. Prijímanie Kristovho Tela je predsa pokračovaním procesu spoločného života, v ktorom rastieme v láske k Bohu.
- Otázka predsavzatia, alebo projektovania nového života však väčšine kresťanov uniká. Akoby nechceli ísť ďalej. Stačí, že sa „obmyli z hriechov“, že svedomie na nich už „neútočí“. A rast vzťahu, rozvíjanie spoločenstva, spoločného života s Bohom, akoby ich nezaujímalo. Keď však zastaneme na polceste, vyvstáva otázka, načo sme vlastne na cestu vykročili. Načo sme zanechali zimu a vstúpili do jari, keď nechceme leto a nechceme priniesť plody lásky k Bohu a blížnym?
ADE: V úvode som sa Vás opýtal, či si ešte pamätáte na svoju veľkonočnú spoveď. Nešlo mi o to, aby ste si spomenuli, z čoho ste sa spovedali. Ale o to, či Vás prijatie sviatosti zmierenia motivovalo k novému, plnšiemu životu s Bohom. Lebo pri prijímaní tejto sviatosti je dôležité nielen rozmýšľanie o tom, čo bolo, teda spytovanie svedomia, ale aj rozmýšľanie o tom čo bude, teda projektovanie svojho života, stanovenie predsavzatia. Pričom ťažko povedať, o čom treba rozmýšľať viac. Ak sme teda to druhé rozmýšľanie zanedbali, skúsme sa k nemu vrátiť. Možno už počas tejto sv. omše, možno neskôr, ale nezabudnime – je rovnako dôležité ako prvé! Amen.